Literárna revue 4/2021

Príjemný februárový večer všetkým, ktorí radi čítajú alebo aspoň tolerantne počúvajú ako im o nových knihách rozpráva niekto iný. Všetci asi máme obdobia, kedy si nevieme nájsť tú svoju knihu, ktorá by sa nás silno dotkla - a potom sa zrazu objaví KNIHA, ktorú doslova nedokážeme pustiť z rúk. S autorom jednej takej sa pozhováram aj v dnešnej Literárnej revue. Cestovateľ, publicista a vydavateľ FERO HRABAL KRONDAK vám predstaví svoj cestopis nazvaný CESTA NA TAJMYR. Okrem toho vám ponúknem román maďarského spisovateľa László Krasznohorkaia ocenený Medzinárodnou Man Bookerovou cenou, vtipnú detskú knihu o vážnych veciach od Rakúšanky Christine Nöstlinger alebo zbierku krátkych absurdných próz od Martiny Sľúkovej. Hudobní hostia budú dokonca dvaja – francúzsky hudobník so španielskymi koreňmi Manu Chao a skupina Huun – Huur - Tu z Tuvy nachádzajúcej sa na rusko-mongolských hraniciach. Príjemné počúvanie vám prajú Michal Vojsovič a Dado Nagy.  

László Krasznahorkai – Melanchólia vzdoru
Maďarský prozaik a scenárista LÁSZLÓ KRASZNAHORKAI je považovaný za jedného z najoriginálnejších súčasných európskych spisovateľov. Debutoval v roku 1985 románom Satanské tango, ktoré vzbudilo veľkú pozornosť aj na medzinárodnej scéne a o jeho filmovú verziu sa postaral režisér Béla Tarr.           László Krásznahorkai sa v roku 1987 dostal na pobytovú stáž do Západného Berlína a potom žil dlhší čas na rôznych miestach v Európe a v Ázii – napr. v Číne a Japonsku, čo do veľkej miery poznamenalo aj jeho literárnu tvorbu.

V slovenskom preklade Gabiky Magovej vychádza v týchto dňoch druhý Krasznahorkaiov román MELANCHÓLIA VZDORU, ktorý vyšiel v roku 1989 a o 26 rokov neskôr v roku 2015 získal prestížnu Medzinárodnú Man Bookerovu cenu. A práve tento originálny a na vnímanie nie úplne jednoduchý román si ma svojim zvláštnym štýlom a atmosférou doslova omotal okolo prsta. James Wood v časopise New Yorker túto knihu označil ako „komédiu o apokalypse.“ Jej veľké čaro vyvoláva najmä spôsob rozprávania a jazyk, ktorý je zľahka ironický a hladko plynie v prúde vedomia a košatých viet, ktoré sú často aforistické, no súčasne vytvárajú zvláštnu melancholickú atmosféru. Román MELANCHÓLIA VZDORU sa odohráva v nepomenovanom maďarskom mestečku v historicky bližšie nešpecifikovanej dobe. Rozprávanie sa odvíja ako film v jednom zábere a postavy si odovzdávajú štafetu.  Na úvod sa vo vlaku zoznamujeme s 58 ročnou bacuľatou fajnovou vdovou pani Pflaumovou, ktorá je znechutená vulgárnosťou svojich spolucestujúcich a nevie sa dočkať, kedy už vystúpi. V jej byte ju potom navštívi jej známa a tá zase odovzdá štafetu synovi pani Pflaumovej – poštárovi Valuškovi, ktorý sa ide pozrieť na veľkolepé divadlo – mŕtvu veľrybu, ktorú cirkusanti doviezli do mesta na námestie a vyberajú za jej rýchlu prehliadku vstupné.     
Z tohto výnimočného románu som vybral ukážku, kedy pani Pflaumová sedí vo vlaku a stane sa jej malá trápna nehoda. V preklade Gabriely Magovej vám o nej prečíta Robo Roth. László Krásznahorkai – Melanchólia vzdoru.

Rozhovor o Ferom Hrabalom Krondakom o Ceste na Tajmyr
Mojim dnešným hosťom v Literárnej revue je FERO HRABAL KRONDAK - cestovateľ, spisovateľ a dlhoročný vydavateľ kníh zameraných na religionistiku, orientalistiku a bojové umenia. Jeho najnovšia kniha CESTA NA TAJMIR je cestopisom po súčasnom Rusku - od Krasnojarska, po rieke Jenisej k severnému ľadovému oceánu na Tajmír– najsevernejší poloostrov v Rusku a Ázii.                  Autor cestuje krajom starovercov, bývalých komunistických lágrov a silnej postsovietskej nostalgie. Ide o kombináciu cestovateľského denníka, reportáže, exkurzov do histórie, kultúry, politiky, náboženstva a objavovania mnohých zaujímavých súvislostí.
Pre mňa ako bývalého študenta rusistiky šlo o mimoriadne zaujímavé a podnetné čítanie. S pánom Hrabalom Krondakom sme sa v čase lockdownu spojili telefonicky – hoci do bratislavskej Dúbravky by som to nemal ďaleko.                     

John Irving – Zásady muštárne
Americko-kanadský románopisec a scenárista JOHN IRVING je autorom mnohých kultových románov ako Svet podľa Garpa, Modlitba za Owena Meanyho či Zásady muštárne. John IRVING sa narodil v roku 1942 a nikdy nespoznal svojho biologického otca, lebo rodičia sa rozišli už počas tehotenstva. Jeho otec bojoval ako pilot počas druhej svetovej vojny a v roku 1943 ho v Barme zostrelili.
John Irving sa ako študent venoval zápaseniu, čo využil vo viacerých románoch a poviedkach. Svoju literárnu dráhu začal ako 26 ročný románom Slobodu medveďom, ktorý mal síce slušný kritický ohlas, ale veľa čitateľov si nezískal.
To bohužiaľ platilo aj pre jeho ďalšie dva romány. Zlom nastal až s románom Svet podľa Garpa, ktorý sa stal doslova kultúrnym fenoménom. V roku 1985 vydal IRVING román Zásady muštárne - silne inšpirovaný Dickensovým Oliverom Twistom.

Tento príbeh o sirote - Homérovi Wellsovi sa začína uprostred jabloňových sadov v štáte Maine v Novom Anglicku. V sirotinci v mestečku St. Cloud je Homér najstarší zo všetkých detí. Nikto si ho neadoptoval, a tak tam zostal a priúča sa u Wilbura Larcha, lekára a neobyčajne láskavého zakladateľa sirotinca, ktorý pomáha ženám v meste a je závislý od éteru. Vedomosti, skúsenosti a životné pravdy, ktoré Homér v mladosti získal od doktora Larcha, zúročí ako dospelý, keď sa stane šéfom muštárne a milencom ženy svojho najlepšieho priateľa.
Ukážku z románu JOHNA IRVINGA – Zásady muštárne, ktorý vychádza v reedícii vám v preklade Ingrid Valachovej prečíta Juraj Kemka.

Príjemný sobotný večer, vitajte pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vám dnes ešte postupne predstavím ďalších päť ukážok z knižných noviniek s hudbu francúzsko-španielskeho pesničkára MANU CHAOA.

Na záver relácie si prečítame - kto sú vaši najobľúbenejší autori cestopisov a na úvod druhej hodiny vám moji hostia - cestovateľ, spisovateľ a vydavateľ Faro Hrabal Krondak, hudobná promotérka Regína Ulejová a riaditeľka Literárneho informačného centa Miroslava Vallová predstavia svoje obľúbené knihy. Aké to teda sú?

Christine Nöstlinger – Keď si môj otec chcel vziať mamu Anny Lososovej
Toľko knižné tipy môjho dnešného hosťa - cestovateľa Fera Hrabala Krondaka, Regíny Ulejovej a Miroslavy Vallovej. Ďalšia novinka mi spôsobila rovnako veľkú radosť a čitateľský pôžitok ako Krasznohorkai, Irving a Cesta na Tajmír.                           
Ide o prózu s dlhým, no krásnym názvom – Keď si môj otec chcel vziať mamu Anny Lososovej. Pri čítaní mi spontánne napadlo, že od čias Brata mlčanlivého vlka Kláry Jarúnkovej som sa nestretol s autorom, ktorý by dokázal tak vtipne a prenikavo vniknúť do problémov, starostí a prežívania súčasných školákov. Tým autorom, resp. autorkou je rakúska prozaička Christine Nöstlinger, ktorá patrí k špičke súčasnej svetovej literatúry pre deti a mládež. Získala obe najprestížnejšie literárne ocenenia pre autorov tohto žánru – Pamätnú Cenu Astrid Lindgrenovej, aj Cenu Hansa Christiana Andersena.
Rozprávačom je 11-ročný Jakub Ovesny, prezývaný Pahýľ, ktorý po rozvode svojich rodičov žije vo Viedni s otcom právnikom. Jakub chodí každé ráno do školy s urečnenou spolužiačkou Laurou a poobede s kamošom Robom, ktorého mama dobre varí. Príbeh sa začína vo chvíli, keď do Jakubovej triedy prichádza nová žiačka Anna Lososová. Odmieta komunikovať s učiteľmi aj spolužiakmi a dáva jasne najavo, že do školy chodí iba z donútenia. Klebetná Laura Jakubovi prezradí, že Annina mama sa presťahovala do Viedne kvôli mužovi, do ktorého sa zamilovala. A tým mužom je - jeho otec. Kvôli tomu musela Anna v zanechať v Salzburgu svojho psa, školu aj kamarátov. Medzi Jakubom a Annou vzniká po počiatočných konfliktoch účelové spojenectvo, cieľom ktorého je zmariť nepríliš perspektívny vzťah svojich rodičov. Jakub pomáha Anne naplánovať útek z domu a poskytne jej skrýšu v chate pri Dunaji, v ktorej však Anna počas mrazivej zimy dlho nevydrží. 
Ako to dopadne vám samozrejme neprezradím, ale knihu silne odporúčam. Ukážku z prózy Christine Nöstlinger nazvanej Keď si môj otec chcel vziať mamu Anny Lososovej vám v preklade Romana Ručku prečíta Daniel Fischer.

Rebecca Serle – O päť rokov
Nová próza americkej autorky Rebeccy Serle O päť rokov je kombináciou realistického a fantastického príbehu. Jej hlavná postava Dannie Kohanová žije svoj presne naplánovaný a predvídateľný život. Je celkom iná ako jej najlepšia priateľka, Bella, ktorá verí v spontánnosť, osud a náhodu. Zdalo by sa, že Dannie sa jej plánovanie vypláca. V jeden deň zahviezdi na najdôležitejšom prijímacom pohovore svojej kariéry, prijme ponuku od svojho snúbenca, ktorý ju požiadal o ruku a dokonale spokojná zaspí.
Potom sa však zobudí a nájde sa v cudzom byte, s iným prsteňom na prste, vedľa celkom neznámeho muža. Dannie prežije jednu hodinu v budúcnosti, presne o päť rokov a keď odbije polnoc, opäť sa prebudí vo vlastnom byte. Je zmätená a uvažuje čo jej toto všetko chcelo naznačiť. Ukážku z knihy Rebeccy Serle - O päť rokov vám v preklade Martiny Palkovičovej prečíta Lucia Vráblicová.

Martina Sľúková – Synchronizovaný muž
Ďalšia novinka, ktorú by som vám rád predstavil je v prvom rade zaujímavým literárnym a výtvarným artefaktom. Ide o knihu 36tich krátkych absurdných próz a surrealistických koláží od MARTINY SĽÚKOVEJ, ktorá má názov SYNCHRONIZOVANÝ MUŽ. Autorka študovala herectvo v Prahe na DAMU, spoluzakladala Divadlo Letí, účinkovala v Dejvickom divadle a iných. Na VŠMU vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu. Venuje sa písaniu, dramaturgii, réžii, strihu, herectvu a výrobe koláží. Spolu s Terezou Oľhovou vydali knihu Inak sa mám fajn. 
Nová prozaická kniha Martiny Sľúkovej pripomína na prvý pohľad poetiku krátkych absurdných próz Danila Charmsa. Je zostavená ako montáž atrakcií z textov a koláží, ktoré niekedy ústia do vtipnej pointy, momentu prekvapenia alebo zostávajú bez pointy. Z knihy Synchronizovaný muž vyberám hneď úvodnú prózu, ktorú vám prečíta Vlado Kobielsky.               

Stephanie Perkinsová – Anna a francúzsky bozk
Z kategórie kníh pre mládež som pre vás vybral ešte jednu knihu od Stephanie Perkinsovej nazvanú Anna a francúzsky bozk. Rozprávačkou je sedemnásťročná Anna. Rodičia ju poslali na ročné štúdium do Paríža na opačný koniec sveta, do neznámej krajiny, hoci nevie ani slovko po francúzsky. Opúšťa priateľov, črtajúci sa vzťah aj pohodlný americký život, aby začala od základov. Paríž je mestom úžasných možností, a za iných okolností by ju očaril, ale bez svojich najbližších a znalosti jazyka sa cíti stratená. Rozhodne sa aspoň vyťažiť z pobytu čo najviac a priblížiť sa k svojmu dlhoročnému snu.
Ukážku z knihy Stephanie Perkinsovej Anna a francúzsky bozk vám v preklade Kataríny Figovej prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.

Meg Waite Clayton – Posledný vlak do Londýna
A pred záverom pre vás mám ešte jednu knižnú novinku. Román americkej prozaičky MEG WAIT CLAYTONOVEJ POSLEDNÝ VLAK DO LONDÝNA je inšpirovaný skutočným úsilím Holanďanky Geertruidy Wijsmullerovej-Meijerovej, ktorá v roku 1933 rozbehla misiu Kinder-transport a pašovala židovské deti z nacistického Nemecka po menších skupinách do krajín, ktoré boli ochotné sa o ne postarať. Ukážku z románu Meg Waite Claytonovej Posledný vlak do Londýna vám v preklade Zuzany Gašparovičovej prečíta Lucia Hurajová.

Toľko ukážka z románu Meg Waite Claytonovej Posledný vlak do Londýna a pred nami sú vaše maily, v ktorým som si overoval - akí sú vaši obľúbení autori cestopisov.

Daniela Danihelová píše:Pri cestopisoch mi ako prvá napadne dvojica Zikmund a Hanzelka - ich knižky boli pre nás veľkým závanom diaľok a dobrodružstva v časoch, keď sme nemohli ísť pod Devínom ani na breh Moravy. 
A potom sú tu autori, ktorých písanie je plné úžasného vnímania a pozorovania. Karel Čapek a jeho Cesta na sever s krásnymi kresbami, Miroslav Nevrlý a jeho Karpatské hry, Peter Matthiessen a Sněžný levhart alebo Nicolas Bouvier a jeho Návod na použití světa - opäť so skvelými kresbami. Podľa mňa, ak by to neboli cestopisy, bola by to poézia. 

Ema Dancáková napísala:
Mám viacero obľúbených autorov tohto žánru, každý je niečím špecifický a výnimočný. Sú nimi: Ondrej Sokol s úžasnými knihami Ako som vozil Nórov 1 a 2, Martin Navrátil, od ktorého som čítala Okolo sveta 1 a 2. Chystám sa ešte na knihu Na kraji sveta a rovnako ma veľmi zaujala aj tvorba Ladislava Ziburu. 

Jozef Horník píše:
Milujem reportážne knihy od Richarda Kapusczinskeho, ktoré sú z jeho pobytu predovšetkým v Afrike a Azii.

A príbuzná pána Horníka – asi manželka - Božena Horníková napísala:
Mojimi obľúbenými autormi cestopisov sú páni Zikmund a Hanzelka.

Gorazd Repka napísal:
Mojim obľúbeným autorom cestopisov je Ondrej Sokol a jeho originálne vtipná kniha zážitkov - Ako som vozil Nórov.

Katarína Glajteková napísala:
môj obľúbený autor cestopisov je jednoznačne Boris Filan. Najradšej mám tie, o ktorých sám tvrdí, že nepíše cestopisy, ale mestopisy, chuťopisy a vôňopisy. Sama by som to lepšie nevystihla. Za mnohé spomeniem napríklad "chuťopis" Káva od Felliniho. V jeho knihách sa spája tulácke cestovanie s objavovaním známych aj neznámych miest. Častokrát až žasnem ako dokonale pútavo vie opísať aj zdanlivo nezaujímavú, či dokonca možno až nudnú chvíľu. Vďaka jeho farbistým opisom, má čitateľ pocit, že cestuje spolu s ním, vidí, cíti a prežíva presne to, čo sám autor.
Jeho štýl je jednoduchý, vtipný, ľahký a hlavne inšpirujúci.

Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú knižnú poukážku od siete Panta Rhei získava tentoraz Jano Hudák, ktorý napísal:
V mojom prípade nejde ani tak o najobľúbenejšieho autora cestopisov. Je to Milo Láber, medzi hudobníkmi skôr známy pod menom Whisky, spevák mojej obľúbenej skupiny Slobodná Európa. Jeho fotografická kniha Tretia planéta ma milo prekvapila krásnymi zábermi z Ázie, Severnej aj Južnej Ameriky a tiež vkusnými komentármi k nim.

Janovi Hudákovi ešte raz gratulujem ku knižnej poukážke a nás čaká nová mailová súťažná úloha, v ktorej ma tentoraz zaujíma:

Kto je vašim obľúbeným divadelným dramatikom? Hry ktorého autora, popr. ktorého divadla máte radi?

Svoje odpovede nám môžete posielať do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte o knižné ceny a 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei. 

Teším sa, že ste s nami boli až doteraz a Literárna revue sa teší na vás opäť o dva týždne.

Pekný večer vám prajú Michal Vojsovič a Dado Nagy.