! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Literárna revue 5/2020

Príjemný sobotný večer, milí priatelia. Po mesačnej prestávke spôsobenej voľbami vitajte pri počúvaní prvej marcovej Literárnej revue rádia Slovensko.
Mojim dnešným hosťom bude slovenský prozaik a scenárista – autor románovej ságy Tisícročná včela – a čerstvý osemdesiatnik Peter Jaroš
Okrem toho som pre vás tradične pripravil niekoľko aktuálnych knižných noviniek a zaujímavých tipov a čítanie. Našim hudobným hosťom bude skvelý kanadský gitarista a skladateľ Jesse Cook, ktorý nedávno koncertoval aj na Slovensku.
Príjemné počúvanie v neľahkých časoch vám prajú Jana Mikovičová a Dado Nagy.  
 
Nech je už súčasná situácia akokoľvek vážna, treba povedať, že pre nás introvertov je zákaz stretávania sa a spolčovania, zrušenie pracovných aktivít mimo domu a verejných podujatí dosť veľkým požehnaním. Aspoň konečne máme príležitosť si dočítať niečo zo zásob, ktoré sme si celé mesiace odkladali na poličky. 
Pravdou však je aj to, že hoci som si naškrečkoval veľa zaujímavých titulov, za posledný mesiac som zažil aj najväčšiu čitateľskú krízu za posledné roky. Máločo ma nadchlo a iba pár kníh som aj dočítal do konca. Malou výnimkou bola napr. nová próza írskeho autora Johna BoynaMôj brat sa volá Jessica. Boyne sa venuje najmä prózam pre mládež ako Chlapec v pásikavom pyžame alebo Chlapec na vrchole hory a nedávno mu v slovenskom preklade vyšiel zaujímavý román pre dospelých Neviditeľné besy srdca
 
Rozprávačom prózy Môj brat sa volá Jessica je dospievajúci Sam Waver, ktorý má problém zapadnúť do spoločnosti svojich spolužiakov. Cíti sa preto osamelý a nepochopený a jediným blízkym človekom je jeho starší brat Jesse. Samova matka je konzervatívna britská politička, ktorá je dokonalým obrazom populizmu a malomeštiactva.  
John Boyne svoj román zasadil do súčasného brexitového obdobia a xenofóbnych nálad veľkej časti Britov. Témou románu je comming out Samovho obľúbeného brata Jessa, ktorý sa svojim najbližším prizná, že je tzv. „transgenderová osoba“ a teda, že sa cíti byť dievčaťom v mužskom tele. Jeho priznanie má ďalekosiahle dôsledky pre celú rodinu a samotný román vyvolal v Británii mnohé protirečivé reakcie. John Boyne si dokonca zrušil kvôli vyhrážkam a vlne negatívnych reakcii účty na sociálnych sieťach.
Na druhej strane – viaceré írski autori ho podporili. Knižná novinka od Johna Boyna – Môj brat sa volá Jessica pre mňa rozhodne sklamaním nebola – práve naopak. Ukážku z nej vám v preklade Aleny Redlingerovej prečíta Vlado Kobielsky. 
 
Mojim dnešným hosťom je jeden z najvýznamnejších slovenských prozaikov a scenáristov – Peter Jaroš, ktorý 22. januára oslávil svoje osemdesiatiny, ku ktorým mu oneskorene blahoželáme. Je stále literárne aktívny a pripravuje novú knihu. 
 
V týchto dňoch vychádza aj román od mladej írskej autorky Sally Rooneyovej Normálni ľudia, na ktorý som sa nesmierne tešil, lebo som o ňom čítal samé chvály. Získal viacero literárnych cien a autorku označujú - okrem iného za Salingera pre snapchatovú generáciu. Musím povedať, že som síce ešte iba v prvej tretine Normálnych ľudí, ale zatiaľ sa dosť trápim. Uvidím, či sa to zmení. 
 
Ďalšou z knižných noviniek, ktorá ma však naopak zaujala je triler od tajomnej severskej autorky, ktorá píše pod pseudonymom Helene Flood. Jej úspešný knižný debut má názov Terapeutka a hlavnou hrdinkou je mladá psychologička Sara. Nedávno otvorila súkromnú ambulanciu pre mladistvých, ktorú prevádzkuje v upravenom priestore nad garážou vo vlastnom dome. Obrovskú vilu zdedila so svojím ambicióznym a pracovne vyťaženým mužom, architektom Sigurdom a teraz ju spoločne prerábajú. No v práci sa jej nedarí podľa plánov a aj rekonštrukcia domu postupuje pomaly. Jedného dňa jej Sigurd nechá na záznamníku zvláštny odkaz a zmizne. V starom dome sa začnú strácať predmety a neskôr sa objavia na pôvodných miestach. Sara dokonca v noci počuje na povale kroky. Ukážku z knihy Helene Floodovej Terapeutka vám prečíta Lucia Vráblicová. 
 
Pred koncom prvej hodiny pre vás mám dva prvé dva knižné tipy. O svojich obľúbených dielach vám porozprávajú literárna publicistka Zuzana Belková a riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová.
 
Prajem vám príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás dnes ešte čakajú štyri ukážky z nových kníh, mailová súťaž na záver a práve teraz ďalšie tri knižné tipy. O dielach ktoré ich v poslednom čase zaujali vám porozprávajú: literárny teoretik Matúš Mikšík, spisovateľka Katarína Kucbelová a literárny vedec Michal Jareš.  
Toľko tri knižné tipy od Matúša Mikšíka, Kataríny Kucbelovej a Michala Jareša. 
 
Ďalšou dnešnou novinkou je psychologický triler Mesto od švédskej prozaičky Camilly Sten.
Jeho čítanie mi trocha pripomínalo súčasnú – mierne predapokalyptickú situáciu v našich mestách. 
Jedného dňa pred päťdesiatimi rokmi všetci obyvatelia malého banského mestečka Silvertjärn záhadne zmizli. Bez stopy sa stratilo takmer deväťsto ľudí a nikto nevie, ako sa to stalo. Bola to nehoda, masová samovražda alebo oživenie fanatického náboženského hnutia?
Hlavnou postavou románu je Alice - mladá ambiciózna dokumentaristka. Odmala počúvala príbeh o Silvertjärne z rozprávania starej matky, ktorá pri nevysvetliteľnej udalosti stratila celú rodinu. A ona sa túži konečne dozvedieť pravdu. S priateľmi sa rozhodne stráviť päť dní v izolovanom opustenom meste a zozbierať materiál na film. Len čo však dorazia na miesto, počujú zvláštne zvuky a vidia nevysvetliteľné veci. Čoskoro si musia položiť otázku, či je minulosť naozaj minulosťou a či tajomné mesto nepohltí aj ich. Ukážku z knihy Mesto od Camilly Sten vám v preklade Jany Melichárkovej prečíta Boris Farkaš. 
 
V ťažkých časoch domáceho väzenia, preplnených chladničiek a neistých vyhliadok do budúcnosti by vás mohla rozveseliť aj vtipná novinka od nórskeho satirika Are Kalva nazvaná Antiturista.  
Are Kalvo dospieval uprostred pohľadnicovej krajiny severozápadného Nórska, obklopený horami a fjordami, za ktorými veľa ľudí cestuje tisíce kilometrov. Jeho však príroda nikdy príliš nezaujímala. A tak sa presťahoval do mesta, a vidiek mu nikdy nechýbal. Pred pár rokmi mu však príroda začala kradnúť prvých kamarátov. Blízki ľudia, s ktorými kedysi vymetal krčmy, zrazu začali chodiť na túry, fotiť si bežkárske stopy, a s vážnym výrazom vyhlasovať, že iba v lone prírody si uvedomujú, akí sú maličkí. Jedného dňa si Kalvo všimol, že medzi priateľmi na sociálnych sieťach nemá jediného človeka, ktorý by sa neodfotil v horách. A tak sa prvýkrát od povinných školských výletov vydal na túru, aby našiel stratených kamarátov a prišiel veci na koreň. A našiel odpovede na otázky - Čo robia turisti po večeroch? O čom sa rozprávajú? A kto by sa dobrovoľne vybral dovolenkovať na miesta s názvami ako Komárovo alebo Vrania Chyža?
Ukážku z knihy Areho Kalva Antiturista vám v preklade Simony Rehák Jánoškovej prečíta Daniel Fischer.
 
V týchto dňoch vychádza aj jedno z najzaujímavejších diel modernej svetovej literatúry - román amerického autora Johna Irvinga Svet podľa Garpa. Ide o životný príbeh fiktívneho spisovateľa T. S. Garpa zachytávajúci celý jeho život – od počatia (a toho, čo mu predchádzalo) až po smrť, nielen Garpovu, ale i ostatných postáv. Garpova matka - mladá Jenny Fieldsová sa výrazne odlišovala od žien, ktoré poznala. Netúžila sa dobre vydať, nešlo jej o priazeň mužov a ani raz nepocítila túžbu po chlapovi, či už po fyzickej, alebo citovej stránke. Napriek tomu chcela mať dieťa. Hoci okolie ju skôr odsúdilo ako by sa ju snažilo pochopiť, Jenny bizarným spôsobom otehotnela a rozhodla sa svoje dieťa vychovávať sama. Tým dieťaťom bol T. S. Garp. Nasledujúca ukážka hovorí o tom, kto bol jeho otcom a naznačuje ako k došlo k počatiu.
V preklade Kataríny Karovičovej vám ukážku z románu Johna Irvinga Svet podľa Garpa prečíta Alfréd Swan.
 
Posledná dnešná ukážka bude z nového románu austrálskej spisovateľky Heather Morrisovej Cilkina cesta. Ide o strhujúci príbeh Slovenky a voľné pokračovanie románu Tetovač z Auschwitzu. Hlavná postava Cecília Kleinová mala len šestnásť rokov, keď ju deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Tam si ju vyhliadol veliteľ Schwarzhuber a násilne ju oddelil od ostatných väzenkýň. Cilka rýchlo pochopila, že moc, hoci nechcená, znamená šancu prežiť. Zato, že spala s nepriateľom, ju obvinili z kolaborácie. Po vojne Cilku odsúdili na pätnásť rokov nútených prác v gulagu. Na Sibíri čelí novým hrôzam vrátane nechcenej pozornosti dozorcov. Vďaka priazni istej lekárky dostane príležitosť starať sa o chorých. Tí zápasia o život v neľudských podmienkach a mladá žena sa tak dennodenne borí so smrťou. Ukážku z knihy Heather Morrisovej Cilkina cesta vám v preklade Tamary Chovanovej prečíta Judita Hansman. 
 
A pred nami je ešte odpoveď na mailovú otázku z minulej relácie.
Otázka znela: Či sa spolu mohli osobne stretnúť anglický románopisec Charles Dickens a dánský rozprávkár Hans Christián Andersen? A ak áno, došlo vôbec k ich stretnutiu?
 
Alena Hudáková napísala:
Charles Dickens sa s Hansom Christianom Andersenom stretli minimálne dvakrát. No napriek tomu, že sa navzájom rešpektovali a jeden druhého uznávali, nerozišli sa v dobrom. Styky prerušil Dickens, neodpovedal po poslednom stretnutí na Andersenove listy, z čoho bol Hans Christian veľmi sklamaný. (to nie je úplne pravda, lebo minimálne jeden list si po návšteve ešte vymenili)
 
Miroslav Špánik napísal:
Po prvom spoločnom stretnutí v roku 1847 navštívil Hans Christian Andersen v Anglicku Charlesa Dickensa v jeho sídle v roku 1857 a zostal tam celých päť týždňov. Vraj to nedopadlo celkom dobre a podľa pôvodných očakávaní – čiastočne preto, že sa od svojho prvého stretnutia obaja „trošku“ zmenili a čiastočne pre zrejme neprekonateľnú jazykovú bariéru. 
 
Alena Jenčová napísala:
Počas druhej návštevy nastal problém, lebo v Dickensovom živote sa všetko zmenilo a skomplikovalo - nebol pripravený prijať Andersena. Napriek tomu u jeho rodiny strávil asi 5 týždňov. Dickens sa vyjadril o Andersenovi: "Nehovorí žiadnym iným jazykom iba po dánsky, hoci existujú podozrenia, že ani ten neovláda". Keď Andersen odišiel, Dickens zanechal na jeho izbe poznámku: "Hans Andersen strávil v tejto miestnosti 5 týždňov, čo sa zdalo našej rodine ako celé roky."
 
Iveta Sotáková k tomu ešte dodala: 
Andersen bol dostatočne citlivý na to, aby vedel, že zanechal za sebou stopu nešťastných hostiteľov. Napísal Dickensovi a prosil ho o odpustenie. „Láskavo zabudnite, nepriaznivý aspekt, ktorý vám mohol náš spoločný život ukázať.“
Dickens sa rozhodol vyhnúť priamej reakcii a napísal. „Kukuričné polia, ktoré boli zlaté, keď ste tu boli, sú zorané hnedé; listy stromov sa začínajú otáčať; a dážď padá, ako píšem, veľmi smutne - veľmi stabilne. “ A to bol koniec ich korešpondencie a priateľstva. 
 
Iba na dovysvetlenie - Dickens sa v čase druhej návštevy práve rozchádzal po 22 rokoch so svojou ženou a plánoval nový život s 18-ročnou herečkou Ellen Ternanovou, ktorá bola o 27 rokov mladšia ako on. O prítomnosť mlčanlivého Dána, ktorý nehovoril po anglicky teda príliš nestál. V čase jeho príchodu nebol doma a zveril ho svojim deťom, ktoré sa k nemu správali veľmi neúctivo a o označovali ho za poriadne nudného patróna.  
 
Okrem týchto poslucháčov posielame knižnú cenu aj Márii Krupíkovej z Oščadnice a 20 eurovú knižnú poukážku Júlii Trubíniovej z Martina. Gratulujeme. 
 
A je tu aj nová súťažná otázka, ktorá znie:
Viete čo mali spoločné Ernest Hemingway, Dashiel Hammet a Walt Disney? 
A) vojenskú službu vykonávali na ponorke 
B) pracovali ako vodiči sanitky             
C) pracovali ako úradníci v banke
 
Správne odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte o knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectev Panta Rhei.

A to je nadnes všetko – o dva týždne sa na vás tešia Jana Mikovičová a Dado Nagy.
 


RTV
 
← Predchádzajúci blog

Literárna revue 6/2020

Nasledujúci blog →

Zuzana Bogdaňová o čítaní a učení doma