Literárna revue 7/2017

Príjemný sobotný večer. Vitajte pri počúvaní prvej aprílovej Literárnej revue rádia Slovensko, ktorú vysielame aktuálne práve prvého apríla. Dnes vás okrem šiestich knižných noviniek čakajú aj dvaja zaujímaví hostia. Tým prvým bude prozaička Monika Kompaníková, ktorá nedávno vydala svoj román Piata loď v novom revidovanom vydaní. Porozprávame sa prečo to urobila, aj v čom sa napr. líši film Piata loď od knižnej predlohy.

Práca nášho druhého hosťa má dočinenia s bezpečnostnými zložkami a preto zostane v utajení. O svojich dvoch detektívnych románoch bude v druhej hodine hovoriť prozaik Marko Thelen. Čakajú vás aj knižné tipy, mailová súťaž  a svojimi staršími aj úplne novými skladbami vás poteší nestarnúci Sting.

Príjemné počúvanie Literárnej revue vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.

Na úvod dôležitá informácia – v dnešnej Literárnej revue sa po dlhej dobe nesúťaží telefonicky, ale mailovo. Ak nám napíšete, ukážky z akých kníh postupne zaznejú, môžete získať až päť knižných cien a jednu 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.

Elisabeth Gilbertová – Podstata všetkých vecí 
Prvá ukážka je od autorky, ktorá na seba upozornila v roku 2006 knihou Jedz, modli sa a miluj. Áno, ide o Elisabeth Gilbertovú, ktorá urobila to, s čím sa málokedy stretávame – prekročila svoj vlastný - hoci veľmi úspešný tieň a vytvorila veľký historický román z 19. storočia, v ktorom otvára s humorom a umeleckou presvedčivosťou mnohé z historického a myšlienkového pozadia tejto zaujímavej epochy. 
Hlavná hrdinka románu Podstata všetkých vecí – inteligentná Alma Whittakerová je dcérou charizmatického, vzdelaného a bohatého obchodníka s rastlinami. Zatiaľ čo vďaka štúdiu a záujmu o botaniku čoraz hlbšie preniká do záhad evolúcie, muž, ktorého ľúbi, ju zoznamuje s úplne iným svetom – s duchovným kráľovstvom zázrakov. Oboch pritom spája úsilie pochopiť podstatu života a bytia. 
Vzťah Almy a Ambrosa charakterizuje rozpor medzi vedeckým racionalizmom a svetom, ktorému vládnu povery a viera v nadprirodzené sily. 
Táto kniha je rozdelená do piatich častí, pričom každú uvádza litografia rastliny, ktorá hrá v danej časti príbehu dôležitú úlohu. Láska dokáže spojiť aj úplne protikladné povahy a nasledujúca ukážka hovorí práve o takomto rozporuplnom spojení dvoch mladých ľudí. Približuje nám nielen rozdielne povahy Almy a Ambrosa, ale poodhaľuje aj tajomstvo ich svadobnej noci.
Ukážku z knihy Elisabeth Gilbertovej – Podstata všetkých vecí vám v preklade Tamary Chovanovej prečíta Boris Farkaš.

Monika Kompaníková – Piata loď 
Dnešná druhá ukážka pochádza z nového, resp. upraveného vydania románu Moniky Kompaníkovej Piata loď, ktorý vyšiel ešte v roku 2010 a získal cenu Anasoft litera. 
Román sa stal predlohou pre film. Pri príležitosti filmovej premiéry Piatej lode vyšla nedávno aj reedícia tejto knihy. Už pre prvé prózy Moniky Kompaníkovej bolo charakteristické sugestívne zachytenie atmosféry miesta so silným emocionálnym nábojom. Nie náhodou sa slovo miesto nachádzalo aj v názve jej prvých kníh – zbierky poviedok Miesto pre samotu či novely Biele miesta. 

Román Piata loď priniesol nielen silný a dramatický príbeh, inšpirovaný skutočnou udalosťou, ale aj pozoruhodné striedanie rôznych časových rovín a predovšetkým strhujúci dramatický príbeh. 
Jeho jadrom je rozprávanie dvanásťročnej Jarky - dcéry bez otca, s matkou traumatizovanou svojím predčasným materstvom a babkou prenasledovanou emigráciou jej manžela. 
Autorka v Piatej lodi zhmotňuje sny a skúsenosti predčasne dospelého dievčaťa na bratislavskom proletárskom sídlisku, snívajúceho o piatej lodi smerujúcej niekam mimo priestoru zdevastovaného inými ľudskými samotami. 
Jarka sa najlepšie cíti v zanedbanej záhrade medzi vinicami, zdedenej po jej ľahtikárskom dedovi. A práve toto miesto sa stane najdramatickejšou zápletkou rozprávania, keď sem unesie dve niekoľkomesačné deti, ktoré jej na železničnej stanici zverila ich nezodpovedná matka. Navyše Jarka do svojej záhrady dovedie aj nesmelého prváka utekajúceho z domova pred prehnanou rodičovskou láskou. 
Ukážku z knihy Moniky Kompaníkovej Piata loď vám prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková a potomvás čaká aj rozhovor s autorkou.

Monika Kompaníková
Mojim dnešným hosťom v Literárnej revue je prozaička a výtvarníčka Monika Kompaníková. Jej román Piata loď získal v roku 2011 prestížnu cenu Anansoft litera a nedávno mala premiéru jeho filmová adaptácia režisérky Ivety Grofovej. Rovnomenný film dokonca získal cenu na filmovom festivale v Berlíne. 
Hlavnou hrdinkou a rozprávačkou románu Piata loď je nedospelá školáčka Jarka, ktorá sa musela rýchlo naučiť postarať sama o seba, keďže je svojej mladej mame Lucii neustále na príťaž. 
Jarka býva často sama – bez rodičovskej lásky, uznania a pochopenia. Jej mama strieda rôzne práce a milencov, pije a často sa doma celé dni neukáže. Jarkinym svetom je na jednej strane ošarpaná mestská bytovka a pusté sídlisko, a na druhej - záhrada s chatkou vo vinohradoch, ktoré kedysi patrili jej starému otcovi. A práve tam Jarka pod vplyvom náhleho vnuknutia dovedie dve dojčatá, ktoré aj s kočíkom ukradla ich matke. Jarka tak veľmi túži po rodinnej intimite, že si ju vytvorí umelo.
Monika Kompaníková román Piata loď prepracovala a pri príležitosti filmovej premiéry znovu vydala. 

Toľko rozhovor s Monikou Kompaníkovou o jej románe Piata loď, ktorý vychádza v novom revidovanom vydaní. A samozrejme v kinách si môžete pozrieť aj rovnomenný film Ivety Grofovej a porovnať ho s knižnou predlohou. Literárna revue pokračuje aj v ďalšej hodine knižnými tipmi, ukážkami z nových kníh a rozhovorom s autorom detektívok Markom Thelenom.

Prajem vám príjemný večer, pred nami je druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko, ktorú začneme tradične tipmi na čítanie.

Vypočujte si, aké knihy v poslednom čase zaujali:
prozaičku a scenáristku Barbaru Kardošovu – Fredrik Backman - Tu žila Britt-Marie,
spisovateľku a lekárku Elenu Elekovú – David Grossman - Žena, ktorá uteká pred správou 
a literárneho vedca Pavla Matejoviča – Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu... a Zakázané prózy Vladimíra Mináča.

Toľko teda tri knižné tipy. A tu je môj – skvelá zbierka poviedok amerického autora Nathana Englandera – O čom hovoríme, keď hovoríme o Anne Frankovej. Ide zjavne o parafrázu knihy Raymonda Carvera.

Nathan Englander – poviedka Peep Show zo zbierky O čom hovoríme, keď hovoríme o Anne Frankovej 
Englander sa vo svojej zbierke s provokatívnym humorom vyjadruje k otázkam modernej židovskej identity a otvára široké portfólio rôznorodých tém. Preukazuje zmysel pre nečakané pointy a štylistickú bravúru. 
Niektoré poviedky dokumentujú posun životného štýlu v súčasnom Izraeli, antisemitizmus, či snahu vymaniť sa z vlastnej židovskej identity. 
A práve tejto téme je venovaná milá poviedka Peep Show, v ktorej sa hlavný hrdina – židovský právnik Arri Feinberg so zmeneným menom Allan Fein ožení s nežidovským dievčaťom a presťahuje sa do nežidovskej štvrte. 
Raz sa cestou domov z práce sa zastaví v Peep show. Kúpi si žetóny a po ich vhodení sa v jeho kabínke otvorí okienko na pódium, kde sa predvádzajú nahé ženy. Po istom čase sa okienko zasa zavrie a ak chce Allan pokračovať v prehliadke, resp. obchytávke musí vhodiť ďalší žetón. Roleta na jeho okienku sa spustí ... a keď Allen vhodí ďalší žetón, na pódiu už nesedia dievčatá, ale rabíni z jeho bývalej židovskej školy. A všetci traja starí páni sú úplne nahí.
Ukážku z poviedky Peep show z knihy Nathana Enhlandera O čom hovoríme, keď hovoríme o Anne Frankovej vám v preklade Petra Fantysa prečíta Boris Farkaš.

Marko Thelen
Mojim druhým hosťom v Literárnej revue je autor dvoch pôvodných detektívnych románov Dlhé tiene Karibiku a Krvavá karikatúra - Marko Thelen.
Obe prózy spája detektív a bezpečnostný expert Denis Martinský, ktorý so svojou agentúrou Citizpol pomáha zatknutým, uneseným alebo strateným Slovákom v zahraničí.
V prvom prípade ide o Slovenku obvinenú z krádeže a únosu detí na Haiti, pár mesiacov po zemetrasení v roku 2010 a v druhom zasa o zmiznutú mladú ženu, ktorá sa stratila na Arabskom polostrove v čase teroristických útokov na Paríž. 
Marko Thelen pracuje ako expert pre vnútornú bezpečnosť pre rôzne policajné a medzinárodné  inštitúcie, a z jeho rozprávania cítime dôvernú znalosť geografických a politických reálií.
Navyše pracuje v utajení, veľa cestuje a tento rozhovor vznikol počas jeho krátkeho pobytu na Slovensku. Ide myslím o úplne prvý rozhlasový rozhovor Marka Thelena vôbec. Zaujímalo ma prečo začal písať detektívne romány.

Jo Nesbo – Smäd
Dnešná štvrtá ukážka pochádza z najnovšieho detektívneho románu nórskeho autora Jo Nesba nazvaného Smäd. Ide už o autorov jedenásty príbeh s detektívom Harrym Holeom. 
Román sa začína nálezom mŕtveho ženského tela v byte obete. Na krku má stopy po železnom chrupe a z tela vycicanú krv. Vyšetrovací tím vedie Katrine Brattová. Vraždy odkazujú na prejavy vampirizmu, ktorý mnohí kriminálni psychológovia vnímajú veľmi kontroverzne. Pribúdajú ďalšie obete, ale spája ich jedno: všetky ženy boli aktívne na internetovej zoznamke. Harry Hole si už tri roky užíva pokojný rodinný život a odovzdáva svoje skúsenosti nádejným vyšetrovateľom na policajnej škole. Osud ho však prinúti vrátiť sa do hry a tak vytvorí paralelný vyšetrovací tím. Ukážku vám v preklade Jozefa Zelizňáka prečíta Daniel Fischer. 

Veronika Šikulová – Odtiene, Z obloka
Pätnásteho marca oslávila narodeniny spisovateľka Veronika Šikulová a pri tejto príležitosti vyšli v reedícii v jednom zväzku dve jej prozaické prvotiny Odtiene a Z obloka. 
Debut Odtiene z roku 1997 jasne naznačil, kam sa bude autorkina literárna cesta uberať. Autobiograficky ladené skice, prozaické etudy, rodinná intimita, portréty členov rodiny, ale aj denník dospievania, prvých lások a sklamaní, manželstva aj narodenie syna. 
V druhej knihe Z obloka sa opäť sústreďuje na tému trojgeneračnej rodiny. Hlavná postava Mátoha, matka rodiny tretej generácie, sa vracia späť do detstva  poznačeného rozvodom rodičov a z toho vyplývajúcimi ťažkosťami. V autorkinom rozprávaní sa striedajú vážne a komické až parodické polohy. 
Nasledujúca ukážka bude práve z debutovej knihy Veroniky Šikulovej – Odtiene a prečíta vám ju Zuzana Jurigová Kapráliková.

Petr Žáček – Mudrlanti z Trpákova 
Krátko pred záverom tu ešte mám ukážku z rozprávkovej knihy českého básnika, prozaika a aforistu Petra Žáčka Mudrlanti z Trpákova s ilustráciami Adolfa Borna. Hovorí o zvláštnom meste a jeho ešte zvláštnejších obyvateľoch. Trpákovčania si so všetkým hravo poradia, všetko vyriešia - ale po svojom. O ich príbehoch by sme ani nevedeli, keby sa nezachovala trpákovská kronika, kde sú na večné veky zaznamenané pamätné činy trpákovských obyvateľov. Učený pán učiteľ Kopýtko napríklad vymyslel kopu jedinečných vynálezov, ktoré neboli vymyslené nikde inde. Patrí k nim suchá voda, pasca na blchy, dvojnohá trojnožka a mnoho, mnoho iných. Viac o nich hovorí dnešná posledná ukážka, ktorú vám v preklade Eleny Slobodovej prečíta Vlado Kobielsky.

Toľko ukážka z knihy Petra Žáčka Mudrlanti z Trpákova a pred nami sú ešte vaše mailové odpovede na otázku z minulej relácie, v ktorej som sa vás pýtal či požičiavate knihy.
Ja osobne s tým mám problém, na jednej strane sa chcem podeliť a na druhej tuším, že sa mi požičané knihy už nikdy nevrátia. A tu sú niektoré vaše odpovede:

Zoltán Neubauer napísal: 
Teraz už nepožičiavam, ale po prečítaní, knihy radšej darujem. Naposledy to boli knihy od Samuela Bjorka Sova a Cestujem sama.

Matúš Turóci napísal: 
Aj keď sa mi už veľakrát stalo, že sa mi knihy vrátili roztrhané, dodriapané domácimi miláčikmi, obliate čajom a pod., aj tak ich požičiavam, držím sa hesla mojej niekdajšej profesorky ruskej literatúry: "Knihy sú nato, aby sa čítali."

Lýdia Džundová napísala:
Áno, požičiam, ale s pocitom, že mi berú dieťa - a s nevypovedanou otázkou, kedy mi ho vrátia... rovnako nerada si knihy požičiavam. Ak ma nejaká zaujme, tak si ju veľmi rada kúpim. Možno to znie čudne, ale v tomto smere som trochu "iná". :-)

Lenka Dancáková z Prešova má takúto skúsenosť:
Niekoľko pre mňa vzácnych kníh, ktoré som dostala od dôležitých ľudí sa mi už nikdy nevrátilo, čo ma doteraz mrzí. Preto teraz už iba odporučím a nechám na danú osobu, či sa ju rozhodne zapožičať si v knižnici alebo kúpiť v kníhkupectve. Chodím pravidelne do knižnice a vždy vrátim knihu v pôvodnom stave a s časovým predstihom a myslím, že by to tak malo byť.

Monika Kádeková napísala:
Práve čítam Šum času od Juliana Barnesa, a našla som tam aj toto: Požičiavanie kníh riešil Šostakovičov otec naozaj s dôvtipom. Mal osobitnú gumenú pečiatku a každá položka v jeho knižnici bola označená okrídleným výrokom: Táto kniha bola ukradnutá D. B. Šostakovičovi.

Títo poslucháči od nás dostávajú knižné ceny a 20 EUR poukážka pocestuje za pánom Ľubomírom Hapalom, ktorý napísal:
Knihy zásadne nikdy nikomu nepožičiavam. Sám viem, koľko som ich iným nevrátil.  

Tá úprimnosť mi bola veľmi sympatická.

Ak sa chcete opäť zapojiť do súťaže o knižné ceny a 20 EUR poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei, napíšte nám ukážky z akých kníh v dnešnej relácii postupne odzneli.

Písať môžete do konca budúceho týždňa na adresu [email protected].

Zvukový archív Literárnej revue nájdete na stránke Pantarhei.sk v sekcii Knihožrút.

Pekný záver víkendu a ďalší One fine day vám prajú Andrej Mračna a autor relácie Dado Nagy.