Literárna revue 8/2020

Príjemný sobotný večer, milí priatelia, vitajte pri počúvaní druhej aprílovej Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vám opäť ponúknem zaujímavé knižné novinky, tvorbu výnimočného Austrálčana Shauna Tana, ale aj Japonky Hiromi Kawakamiovej a navštívime domácu knižnicu známeho slovenského prozaika Antona Hykischa - autora historických románov Čas majstrov, Milujte kráľovnú či Verte cisárovi.
Čakajú vás aj knižné tipy, mailová súťaž a náš zaujímavý hudobný hosť - mladá slovenská speváčka, skladateľka a gitaristka Blanch a jej debutový album Delusion, ktorý priam pozýva na dlhý snový nočný výlet.
Príjemné počúvanie vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.

Hiromi Kawakamiová – Podivné počasie v Tokiu
V roku 1997 vyšla v českom preklade kniha japonskej autorky Banany Jošimoto Úplněk, ktorá si ma absolútne získala svojou intímnou poetikou, smútkom a intenzívnym vzťahom k jedlu. Páčila sa mi tak veľmi, že som ju vždy niekomu daroval, znova si ju kúpil a zasa daroval. Takže ju už opäť nemám. Koncom minulého roka som v kníhkupectve objavil dve knihy japonskej autorky Hiromi Kawakamiovej Podivné počasie v Tokiu a Vetešníctvo pána Nakana, ktoré mi čímsi Bananu Jošimoto silne pripomínali. Možno obálkou s levitujúcou ženou.
Podivné počasie v Tokiu je na prvý pohľad jednoduchým príbehom o priateľstve a láske. Súčasne však ponúka zaujímavý výlet do sveta subtílnej japonskej estetiky jemných zmyslových vnemov. Tento román získal prestížnu Tanizakiho literárnu cenu a stal sa domácim a medzinárodným bestsellerom.

Viacerí recenzenti oceňujú autorkin špecifický humor, fantazijnosť a lásku k telesným a zmyslovým detailom života – špeciálne k japonskému jedlu, ktoré má v románe takisto veľmi silnú výpovednú hodnotu. Osobne ma však asi najviac nadchol spôsob akým Hiromi Kawakamiová opisuje podstatu priateľstva a vznikajúcej lásky.
Hlavná postava a rozprávačka Cukiko Omáčiová je slobodná a bezdetná úradníčka, ktorá si cení vlastnú slobodu a nezávislosť. Má 37 rokov a rada sa zastaví v bare neďaleko svojho domu, aby si tu vychutnala dobré jedlo a teplé saké. A náhodou sa stretne so svojim bývalým učiteľom zo strednej školy, s ktorým zdieľa nielen podobné chute, ale aj príbuzný životný rytmus a temperament. Napriek 30-ročnému vekovému rozdielu začne medzi oboma vznikať krehké priateľstvo.
Príbeh je silne realistický, ale vyskytne sa v ňom aj krásny fantazijný moment, kedy Cukiko a Sensei pijú celý večer v bare a zrazu sa spolu ocitnú na morskom pobreží, ktoré pripomína akýsi bdelý sen.
Ukážku z knihy Hiromi Kawakamiovej – Podivné počasie v Tokiu vám v preklade Jána Levoru prečítajú Zuzana Jurigová Kapráliková a Boris Farkaš.

Vypočujte si rozhovor s Antonom Hykischom 1.
V predchádzajúcich reláciách sme spolu navštívili domáce knižnice Daniela Heviera, Miroslava Marcelliho či Petra Jaroša a dnes vás pozývam na komentovanú prehliadku domácej knižnice slovenského prozaika a diplomata, rodáka z Banskej Štiavnice Antona Hykischa. Ako príslušník generácie 56 debutoval románom Krok do neznáma a veľkú pozornosť vzbudil dvojdielnym historickým románom Čas majstrov, situovaným do Banskej Štiavnice na rozhraní 15. a 16. storočia. Zaujímalo ma či základy jeho osobnej knižnice vznikali v už detstve v Banskej Štiavnici.

Shaun Tan – Príbehy z vnútorného mesta
Druhá dnešná ukážka pochádza z novej knihy jedného z mojich najobľúbenejších súčasných autorov. Austrálsky výtvarník, spisovateľ a filmár Shaun Tan začínal svoju výnimočnú kariéru ako ilustrátor hororových a fantastických poviedok. Neskôr ho preslávili vlastné bohato ilustrované knihy, v ktorých spája spoločenské, politické a historické témy s industriálnou poetikou a surrealisticky snovým videním sveta.
Veľmi ma očarila jeho jediná kniha preložená do slovenčiny – Stratená vec, ale aj zbierka surrealistických poviedok Príbehy z konca predmestia či bizarné grafické romány Nový svet a Pravidlá leta. Očarili ma natoľko, že som si postupne objednal všetky Shaun Tanove knihy – nielen autorské, ale aj tie ktoré svojim výnimočným štýlom iba ilustroval.
Najnovšia Shaun Tanova prozaická kniha Príbehy z vnútorného mesta sa odohráva v rušnom veľkomestskom centre na pozadí príbehov ľudí a zvierat. Jednotlivé prózy sú opäť silne metaforické, filozofické, a surreálne poetické. Tradičný poriadok a prirodzenosť vecí sú otočené hore nohami. V čoraz zmechanizovanejšom svete sú to práve zvieratá, ktoré - povedané Tanovými slovami: „Prečesávajú naše zazimované vlákna duše.“ Z novej knihy Shauna Tana Príbehy z vnútorného mesta  vám ponúknem dnes dve ukážky – jednu teraz a druhú na koniec dnešnej relácie. Prvý príbeh o krokodíloch vám v preklade Ester Žantovskej prečíta Robo Roth.

Je krátko po 23-tej hodine a vás čaká ešte 55 minút Literárnej revue rádia Slovensko, počas ktorých sa ešte raz pozrieme na čitateľské záľuby prozaika Antona Hykischa, predstavíme vám nový román Margaret Atwoodovej Volali ma Grace, alebo novú knihu pre mládež od americkej autorky Marishy Pesslovej – autorky románov Vybrané okruhy mechaniky pohrôm a Nočný film. A začneme knižnými tipmi – publicistu Juraja Šlesara, prozaičky Zuzany Štelbaskej a teoretika popkultúry Juraja Malíčka. Tu sú. Začína Juraj Šlesar.

Margaret Atwoodová – Volali ma Grace
Ďalšou dnešnou novinkou je nový román kanadskej spisovateľky Margaret Atwoodovej, ktorá v historickom románe Volali ma Grace spracovala prípad vraždy Thomasa Kinneara a jeho gazdinej Nancy Montgomeryovej, ku ktorej došlo v roku 1843 v Hornej Kanade. Zo zločinu obvinili a na trest smrti odsúdili dvoch služobníkov obetí: Grace Marksovú a Jamesa McDermotta. Neskôr však Grace udelili milosť a trest jej zmenili na doživotie. Hoci sa autorka prísne drží faktov a nezmenila ani najmenší detail z vtedajšej tlače alebo z diel iných spisovateľov, ktorí sa o prípad zaujímali, príbeh obohatila fiktívnou postavou psychológa, ktorý má odborne zhodnotiť Gracein duševný stav a jej možnú vinu. Lekár sa zo všetkých síl snaží ostať nezaujatý a profesionálny, a pritom sa čoraz viac sa zaplieta do Graceinho príbehu. Podľa románu nakrútili aj úspešný seriál.
Pre Margaret Atwoodovú bol minulý rok veľmi ťažký – oslávila osemdesiatku, zomrel jej manžel a získala prestížnu Bookerovu cenu.
Ukážku z nového románu Volali ma Grace vám v preklade Jany Juráňovej prečíta Lucia Vráblicová.

Vypočujte si rozhovor s Antonom Hykischom 2.
V tejto chvíli sa opäť prenesieme do domácej knižnice slovenského prozaika a bývalého veľvyslanca v Kanade Antona Hykischa. K jeho najpopulárnejším dielam patria historické romány Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Verte cisárovič a Spomeň si na cára. Na poličke v jeho pracovni som videl viacero obsiahlych historických lexikónov a zaujímalo ma ako ich využíva.

Jack London – Volanie divočiny
Do dnešnej relácie som vybral aj literárnu klasiku - reedíciu dvoch dobrodružných próz o psoch od Jacka Londona – Volanie divočiny a Biely tesák. Novela Volanie divočiny, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1903 rozpráva o osude psa Bucka, ktorého v čase zlatej horúčky na rieke Klondike uniesli z domu a predali ako záprahového psa na Aljašku. Buck je nútený prispôsobiť sa tvrdému zaobchádzaniu a prežiť v podmienkach drsnej prírody a klímy. A naučiť sa pravidlá prežitia, ku ktorým patrí aj ľstivosť a prefíkanosť. Začnú sa v ňom prebúdzať vrodené inštinkty a napokon sa v divočine stane vodcom záprahových a poštových psov. Bojuje s inými psami, jeho majitelia sa menia a on sa musí zmeniť tiež. Ukážku z nového vydania knihy Volanie divočiny od Jacka Londona vám v preklade Otakara Kořínka prečíta Vlado Kobielsky.

Marisha Pessl – Návraty do nesveta
V týchto dňoch vychádza aj zaujímavý debut americkej autorky Marishy Pesslovej v oblasti mládežníckej literatúry. Marisha je známa najmä skvelým románom pre dospelých Vybrané okruhy z mechaniky pohrôm, štýl ktorého mnohí prirovnávali k Nabokovovi a nasledoval temný psychotriler Nočný film, ktorý akoby bol napísaný predovšetkým pre filmové spracovanie. Jej najnovšia kniha má názov Návraty do nesveta a opäť ide o psychologický triler s prvkami literárnej fantastiky.
Hlavná postava Beatrice prichádza rok po maturite za svojimi bývalými spolužiakmi z drahej internátnej školy na panstvo Wincroft. Od tajomnej smrti svojho priateľa Jima s nimi neprehovorila. Je presvedčená, že jeden z nich vie, čo sa mu vtedy naozaj stalo. Hneď pri návrate z prvého spoločného flámu ich auto počas búrlivej noci havaruje. Z nehody síce vyviaznu, vzápätí však zabúcha na ich dvere zlovestne pôsobiaci muž a oznámi im šokujúcu správu: iba jeden z nich má šancu žiť ďalej. Stačí, aby sa zhodli, kto to má byť… A začína sa neustále sa opakujúca časová slučka, ktorá roztáča kolotoč obviňovania a podozrievania. A postupne vychádza najavo, čo sa stalo s Jimom a ako jeho smrť ovplyvnila ich súčasnú situáciu. Ukážku z knihy Marishy Pesslovej Návraty do nesveta vám v preklade Kataríny Kvoriakovej prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.

Shaun Tan – Príbehy z vnútorného mesta
V úvode dnešnej relácie som vám sľuboval ešte jednu ukážku z knihy austrálskeho autora Shauna Tana – Príbehy z vnútorného mesta. Každý príbeh z nej je venovaný jednému zvieraťu a jeho vzťahu k ľuďom a moderným mestám. Ten nasledujúci bude o žabách a v preklade Jána Levoru vám ho opäť prečíta Robo Roth.

A pred nami je ešte mailová súťaž z minulej relácie. Mali ste mi napísať: Aké zaujímavé zvieratá chovali známi spisovatelia?

Matúš Túroci napísal: V súvislosti s chovom netradičných zvierat v literárnych kruhoch ma napadá jedine Patricia Highsmith so svojimi slimákmi a pomerne známa historka okolo Georgea Byrona a jeho medveďa. No Byron choval aj iné iné druhy zvierat a vtákov ako napr. pávy, orly, volavky, líšky, opice a pod.

Mária Senajová z Košíc si zaslúži rovno 20 eurovú poukážku, lebo napísala aspoň desať zaujímavých príkladov. Napr. Charles Dickens doma choval havrana s menom „Grip“, ktorý vedel napodobňovať ľudské slová a údajne mal bohatú slovnú zásobu. Grip mal byť dokonca inšpiráciou pre Edgara Alana Poa k napísaniu básne Havran. Po tom, ako Grip uhynul, ho Charles Dickens nahradil ďalšími dvomi vtákmi, jedným z nich bol havran, taktiež Grip (celkovo ich mal Dickens troch) a druhým bol orol. Vypreparovaný Grip I. je momentálne vystavený v knižnici vo Fildalefii.
George Gordon Byron bol veľkým milovníkom psov a mačiek, choval však aj opicu, krokodíla, líšku, páva a medveďa. Práve s jeho medveďom sa spája zaujímavá príhoda. Keď mladý George navštevoval Trinity College v Cambridgei, ubytovací poriadok nedovoľoval študentom chovať na internáte psy. To sa Byronovi nepáčilo, preto si na protest priniesol mláďa medveďa, na ktorého ubytovací poriadok nemyslel, a tak sa Byron prechádzal po Cambridgi aj s medveďom a istý čas údajne zvažoval, že ho prihlási aj na štúdium. Nečudo, veď slovo „byron“ v staroangličtine znamená práve „medveď“.
A na záver je tu francúzsky spisovateľ Charles Baudelaire, ktorý tvrdil, že najlepším domácim miláčikom je tarantula. Sám jednu choval v sklenenej nádobe na parapete okna, aby sa jeho domáci miláčik nenudil a mohol sledovať dianie na ulici.

Milan Oravský napísal o jednom za najčastejšie zastúpených spolubývajúcich známych spisovateľov o mačkách.
Mark Twain mal na svojej farme v Connecticute 11 mačiek.
Ernest Hemingway žil na ostrove Key West v dome s 30 mačkami.

A ešte jednu odpoveď prečítame od Márie Jenčovej:
Básnik Publius Vergílius Maro dal slávnostne pochovať svoju obľúbenú muchu u seba v záhrade. Na pohrebe bol zástup trúchliacich, hrala hudba a muchu pochovali v hrobke veľkej ako dom. Nebolo to čudáctvo, ani veľká láska k hmyzu. V tom čase (1. storočie pred naším letopočtom) sa senátori rozhodli rozdať pozemky bohatých Rimanov vojnovým veteránom. Výnimkou boli miesta, kde sa nachádzalo mauzóleum. A tak si vraj básnik Vergílius zachránil majetok.

A knihu posielame aj pani Mariane Marčokovej do Žiliny.

Gratulujem, mnohé z toho som vôbec netušil. A mailová súťažná úloha do ďalšej relácie znie: Našli ste už v knihe z knižnice alebo z antikvariátu niečo, čo tam vôbec nepatrilo? Alebo čo vás prekvapilo?

Svoje odpovede posielajte na mailovú adresu [email protected] a hráte opäť o knižné ceny a jednu 20 eurovú knižnú poukážku od siete Panta Rhei.

A to je nadnes všetko – o dva týždne sa na vás opäť tešia Andrej Mračna a Dado Nagy.