Literárna revue 9/2020

Prajem vám krásny večer, vitajte pri počúvaní Literárnej revue rádia Slovensko, ktorá bude dnes venovaná zberateľstvu kníh a všetkému dobrému a zlému, čo s touto na prvý pohľad ušľachtilou vášňou súvisí. Mojim hosťom bude Peter Uličný - majiteľ antikvariátu, spoluautor unikátnej knihy o diele Mariána Vargu a textár nového albumu Richarda Müllera 55. Predstavíme vám aj niekoľko knižných noviniek a tipov a zahráme si novšie aj staršie skladby Richarda Müllera.
Medzi nami, dnes nadránom ma zobudil hrôzostrašný sen, ako hovorím tento úvod a pritom nemám vôbec nič pripravené. No, uvidíme ako to dopadne. Príjemné počúvanie Literárnej revue o bibliofiloch a bibliomanoch vám prajú Štefan Bihúň a Dado Nagy.

Aj keď to tak v mojom dnešnom sne vyzeralo pomerne desivo, niečo predsa len pripravené mám. O chvíľu privítam Petra Uličného a čaká vás celkom milý rozhovor o tom, kam až môže človeka doviesť jeho láska ku knihám. Veľa by o tom vedeli povedať najmä rodinní príslušníci bibliofilov.

Peter Krištúfek – Morytáty 
Na úvod by som vám však rád ponúkol ukážku z poslednej poviedkovej knihy spisovateľa a režiséra Petra Krištúfka nazvanej Morytáty, ktorá vyšla tento týždeň vo štvrtok. Peter zomrel pri nešťastnej nehode autobusu takmer presne pred dvomi rokmi 23. apríla, krátko pred vydaním svojho románu Lady Xanax, pán Snehulienka a ja. V jeho počítači však zostala aj zbierka poviedok Moritáty, ktorá vznikala asi desať rokov. Pojmom „morytáty“ označujeme hrôzostrašné historky, zvyčajne spojené s vraždou a smrťou. Dejiny týchto ľudových „jarmočných príbehov“ siahajú až do stredoveku a ich cieľom bolo aktivizovať žánrovú pamäť na rôzne bizarné nehody, krádeže, úmrtia a vraždy. Peter Krištúfek tvorivo nadviazal na spisovateľa a drevorytca Josefa Váchala s jeho inšpiráciou „krvavým románom“, ako žánrom brakovej literatúry. Tento odkaz zachytáva aj vizuálna podoba Moritátov, o ktorú sa postarali ilustrátor Palo Čejka a najmä grafický dizajnér a dlhoročný autorov spolupracovník Palo Bálik.
V najnovšej knihe Petra Krištúfka nájdete bizarné historky spojené s čiernou a ľudovou mágiou, ale aj slovanskou a židovskou mystikou, úryvky zo zápisníkov zabitých vojakov, krvavé príbehy o záhadných úmrtiach, baladické ľudové rozprávania, časti súdnych spisov, historické paradoxy spojené s likvidáciou nepohodlných politikov, či monológy fantastických poverových bytostí a obetí vrážd. Autor svoju zbierku zaplnil duchmi, utopencami, nekromantami, dybbukmi či oživenými mŕtvolami. Z tejto kategórie je aj ukážka z poviedky Dieťa, ktorú vám prečíta Lucia Vráblicová.

Vypočujte si rozhovor s Petrom Uličným 1.
Môjho dnešného hosťa Petra Uličného poznám už 25 rokov ako básnika, textára, milovníka žánrovej literatúry - najmä hororovej, ale aj vášnivého bibliofila a zberateľa kníh.
Peter Uličný je aj autorom textov nového albumu Richarda Müllera 55, knihy rozhovorov s Mariánom Vargom – O cestách, ktoré nevedú do Ríma a spoluautorom špeciálnej zberateľskej kolekcie tvorby Mariána Vargu Marián Varga Collected Works. Pred tri a pol rokom si otvoril neďaleko prezidentského paláca fajnšmekerský knižný antikvariát. Rozhovor s Petrom Uličným bol pre (ako človeka postihnutého rovnakou zberateľskou úchylkou) istou formou terapie.
 
Je krátko po dvadsiatej tretej, začína sa druhá hodina Literárnej revue, v ktorej vás ešte čaká pokračovanie rozhovoru s Petrom Uličným venované špeciálne antikvariátom a ich majiteľom, ale aj ukážky zo štyroch knižných noviniek, mailová súťaž a samozrejme knižné tipy. Dnes vám svoje obľúbené knihy predstavia trnavský prozaik, výtvarník a kníhkupec Peter Volek, čiže Pero le Kvet, textár a antikvariátnik Peter Uličný a prozaik Marek Vadas.
Toľko tri knižné tipy Petra Voleka, Petra Uličného a Mareka Vadasa.

Simon Stalenhag – Slučka
A na úvod druhej hodiny by som vám rád ponúkol malú ochutnávku z tvorby švédskeho dizajnéra, ilustrátora a prozaika Simona Stalenhaga, ktorému v slovenskom preklade vyšli doteraz dve krásne knihy Pasáž a Slučka. V minulej relácii sme hovorili o tvorbe Shuna Tana, ktorý má so Simonom Stalenhagom tématicky veľa spoločného, hoci jeho poetika je úplne odlišná. V prípade mladšieho Simona Stalenhaga ide o retro futuristické obrazy alternatívnej histórie švédskeho vidieka a prírodných zákutí plných zabudnutých chátrajúcich priemyselných budov, podivných rozpadajúcich sa veží, neutrínových zdvíhadiel, strašidelných lodí, a pokazených opustených robotov.
Toto všetko je však iba pozadím pre príbeh o detstve chlapca dospievajúceho v osemdesiatych rokoch na švédskom vidieku neďaleko Štokholmu. Ale aj pre príbehy jeho kamarátov, susedov a podivných ľudí z okolia. Táto kniha bola adaptovaná na televízny seriál, ktorý mal nedávno premiéru na Amazon TV. So Simonom Stalenhagom sme tento týždeň nahrali telefonický rozhovor, ktorý si budete môcť vypočuť v budúcej Literárnej revue. Dnes vám ponúkam krátku ukážku z jeho knihy Slučka, ktorú vám v preklade Dominiky Wittenberg Gašparovej prečíta Vlado Kobielsky. 

Vypočujte si rozhovor s Petrom Uličným 2.
A pred nami je ešte jedna časť rozhovoru s mojim dnešným hosťom – textárom, zberateľom, bibliofilom a majiteľom antikvariátu Petrom Uličným.
Na úvod iba poznamenávam, že nie je antikvariát ako antikvariát – aj tú treba rozlišovať medzi tzv. knižným second handom a špecializovaným knižným butikom.

Alexej Slapkovskij – Neistota
A teraz by som vás rád upozornil na nový preklad Jána Štrassera – román Neistota od súčasného ruského autora Alexeja Slapkovského.
Ide o originálne románové svedectvo o jednom storočí v dejinách Ruska od boľševickej revolúcie v roku 1917 až po rok 2017. Jedno storočie, ktorého základným znakom bola neistota. Popredný ruský prozaik a dramatik Alexej Slapkovskij svoju sugestívnu výpoveď podáva prostredníctvom dejín jedného ruského rodu, no nie je to rodinná sága, ale fascinujúca historická i žánrová koláž - v denníkoch, listoch, dokumentoch, poviedkach i dialógoch. Autor na okraj svojho diela výstižne podotkol: „Každá generácia začína žiť doslova odznova, od tej predošlej zdedí iba to, čo sa u nás nemení - striedanie zmien s nepredvídateľným výsledkom.“
Ukážku z románu Alexeja Slapkovského vám v preklade Jána Štrassera prečíta Boris Farkaš.

Donna Tartt – Tajný príbeh
Spomínam si ako som sa pred asi dvadsiatimi rokmi jedného amerického priateľa spýtal na tip na zaujímavých súčasných amerických autorov. Povedal mi vtedy tri mená – Paul Auster, Don DeLillo a Donna Tartt. Prvý menovaný ma doslova ohúril a stal sa jedným z mojich top autorov vôbec. Donne Tartt vyšiel ešte v deväťdesiatych rokoch v slovenskom preklade román z univerzitného prostredia nazvaný Tajný príbeh, ktorý na mňa príliš nezapôsobil. Medzičasom vyšli ďalšie autorkine obsiahle romány – napr. Stehlík a Malý kamarát.
V týchto dňoch vychádza reedícia románu Donny Tartt Tajný príbeh. Ide o úprimnú spoveď hlavného hrdinu Richarda Papena, ktorý sa v spomienkach vracia do svojich študentských rokov na malej vermontskej univerzite, kde prenikol do skupiny bohatých a svetáckych študentov, ktorých si charizmatický profesor klasických jazykov vybral do svojho seminára. Richard, očarený novými priateľmi, vo svojej zaslepenosti spočiatku ani netuší, že spáchali zločin, hoci sa mu to stalo takmer pred očami. Ukážku z románu Tajný príbeh vám v preklade Antona Eliáša prečíta Vlado Kobielsky.

Terry Pratchett – Muži v zbrani
Na záver pre vás mám ešte kratučkú ukážku z nového vydania románu Terryho Pratchetta Muži v zbrani. V nepokojmi zmietanom Ankh-Morporku sa nad mestom sa vznáša hrozivý tieň a v jeho uličkách pribúda až nepríjemne veľa Smrťových „klientov". Mestská stráž vo vynovenej zostave tak čelí hneď niekoľkým výzvam: nájsť záhadného vraha, utíšiť večné rozbroje medzi trpaslíkmi a trollmi či porátať sa s Cechom vrahov aj Cechom klaunov. Ukážku z knihy Muži v zbrani vám v preklade Vladislava Gálisa prečíta Daniel Fischer.

Vzhľadom na dnešného hosťa som sa vás v rámci mailovej súťaže v minulej relácii pýtal: Aké zvláštne predmety ste našli v knihách z antikvariátu alebo z knižnice? A tu sú niektoré vaše odpovede:

Ema Dancáková našla v knihe okrem iného aj jeden pekný nákupný lístok surovín na večeru, ktorý mal takmer erotický charakter. A všetky suroviny tam sú aj nakreslené.

Anna Hajníková napísala:
raz ma v knihe kúpenej v antikvariáte prekvapilo niekoľko sušených lisovaných rastlín. Asi si jej bývalý majiteľ vytváral herbár a stará kniha mu poslúžila ako užitočný pomocník.

Leopold Sárkózi napísal:
Niekedy v dobách realného socializmu sa ako záložka používal obal z Kinder vajíčka. Takže, keď ste si od niekoho požičali knihu, bolo pravdepodobné, že tam ten obal bude.

Pavol Sokol napísal:
Naša dcéra si raz dala ako záložku do knihy občiansky preukaz a objavila ho tam až po rokoch. V knihách z antikvariátu som objavil a zaujali ma rôzne exlibrisy, venovania, či podpisy autorov. A v týchto knihách som našiel staré pohľadnice, či archaický dierkovací autobusový cestovný lístok.

Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú knižnú poukážku od nás získava Miroslav Špánik, ktorý napísal:
Raz som napríklad v knihe od kolegu z ročníka našiel fotografiu dievčaťa, ktoré sme stretávali pravidelne na obede v menze a hanbil sa jej prihovoriť. Tak som ich dal dohromady...Som rád, že im to vydržalo a nenastala situácia z Jiránkovho kresleného vtipu, v ktorom jedna pani druhej hovorí: "Najprv som hľadala muža, ktorý by kvôli mne začal čítať. Teraz hľadám muža, ktorý by kvôli mne čítať konečne prestal".

Súťažnú úloha do budúcej relácie bude opäť z kategórie bizarných faktov z literárnej histórie a znie: Viete akým typom fetišizmu trpel americký autor Francis Scott Fitzgerald?

Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte knižné ceny a 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.

A to je z dnešnej Literárnej revue všetko. Som zvedavý, čo sa mi bude snívať dnes. Peknú nedeľu a druhú polovicu predĺženého víkendu vám prajú Štefan Bihúň a Dado Nagy.