Literárna revue 10/2020

Príjemný sobotný večer, dnešná druhá májová Literárna revue je národnostne pomerne pestrá. Pod kanadskou vlajkou a prostredníctvom ukážok z knižných noviniek sa budeme presúvať z Devínskej Novej Vsi cez Rumunsko, Taliansko a Švédsko až na Island. Začneme rozhovorom s literárnym vedcom a autorom knihy ON, PIŠŤANEK - PETROM DAROVCOM a v druhej hodine vás čaká švédsky dizajnér výtvarník a autor kníh SLUČKA a PASÁŽ - SIMON STALENHAG, s ktorým sme sa minulý týždeň spojili horúcou štokholmskou linkou. Jeho retro futuristiké obrazy a príbehy sa stali námetom rovnomenného televízneho seriálu.
Čakajú vás knižné tipy, päť ukážok z knižných noviniek a hudba kanadskej speváčky, pesničkárky a trubkárky BRIE SKONBERG. Príjemné počúvanie vám prajú Lubo Macko a Dado Nagy.

Vypočujte si rozhovor s Petrom Darovcom
Keď v roku 1991 vyšla kniha Petra Pišťanka Rivers of Babylon, môj pohľad na slovenskú literatúru sa týmto dielom zásadne zmenil. A hoci odvtedy vyšlo veľa zaujímavých kníh a objavilo sa viacero kvalitných autorov, rovnako zlomový zážitok som pri čítaní odvtedy nezažil. S veľkým potešením som preto privítal monografiu literárneho vedca PETRA DAROVCA nazvanú – On, Pišťanek, ktorá podrobne opisuje už bohužiaľ uzavreté literárne dielo PETRA PIŠŤANKA.Jeho nedožité šesťdesiate narodeniny sme si pripomenuli nedávno - dvadsiateho ôsmeho apríla.
A keďže Peter Darovec bol mojim spolužiakom z vysokej školy, tak ma na úvod zaujímalo, aký bol jeho autentický zážitok z čítania Pišťankovej slávnej prvotiny Rivers of Babylon.

Pokračujeme v rozhovore s literárnym vedcom a pedagógom PETROM DAROVCOM o jeho knihe venovanej tvorbe spisovateľa PETRA PIŠŤANKA.

S Petrom Darovcom by sa o Petrovi Pišťankovi dalo rozprávaťveľmi dlho, a my sme to aj urobili. Prebrali sme aj jeho neliterárne umelecké ambície, vzťah k ženám a ženské postavy v jeho dielach, ale aj prózy, v ktorých poprel vlastnú poetiku. V každom prípade, ak máte radi tvorbu Petra Pišťanka, nenechajte si ujsť novinku Petra Darovca nazvanú – On, Pišťanek.

Mircea Cartarescu – Solenoid
A nás v tejto hodine čaká ešte jedna novinka – rozsiahly 500 stranový román SOLENOID, ktorého autorom je súčasný rumunský spisovateľ MIRCEA CARTARESCU, známy v slovenskom kontexte vďaka poviedkovej zbierke NOSTALGIA.
Solenoid je tematicky a štýlovo pestrý (semi)autobiografický román s prvkami surreálna, ktorého príbeh sa točí okolo fiktívneho rukopisu neúspešného autora. Ten sa z núdze živí ako učiteľ rumunčiny na základnej škole. Svoju profesiu nenávidí, pričom východisko z nej nachádza v metafyzickom úniku z reality prostredníctvom spomienok, sna a bujnej imaginácie. Z románu SOLENOID som vybral časť venovanú jeho učiteľskej práci, ktorú som si ako bývalý učiteľ prečítal s mimoriadnym pôžitkom. Verím, že sa prenesie aj na vás – najmä ak ste tiež niekdedy učili alebo učíte. Ukážku z románu SOLENOID bukurešťského autora Mircea Cartarescu vám v preklade Evy Kenderessy prečíta Vlado Kobielsky.

V tesnom závese za najnovšími správami pokračujeme krátko po 23-tej hodine v druhej májovej Literárnej revue rádia Slovensko. Čaká vás v nej telefonický rozhovor so švédskym dizajnérom, výtvarníkom a autorom kníh SLUČKA a PASÁŽ SIMONOM STALENHAGOM. Predstavíme vám tri knižné novinky so súčasnej talianskej literatúry a nový román islandského autora Jóna Kalmana Stefánsona nazvaný Príbeh o Áste. A čaká vás aj mailová súťaž na záver a hudba od džezovej trubkárky a speváčky Brie Skonberg.

Tento týždeň sa vyhlasovala pätica slovenských kníh zaradených do literárnej ceny René, kde o víťazovi rozhodujú gymnazisti z celého Slovenska. Do pätice diel sa dostali knihy Katarína Kucbelová – Čepiec, Peter Balko – Ostrov, Alena Sabuchová – Šeptuchy, Mariana Čengel Solčanská - Jánošík a Juraj Červenák – Les prízrakov. Teraz si vypočujte knižné tipy redaktorky rádia Devína (a organizátorky ceny Anasooft litera a Ceny René) Andrey Makýšovej Volárovej a dvoch finalistov ceny René aj Anasoft litera - spisovateľa Petra Balka a spisovateľky Kataríny Kucbelovej.
Toľko tri knižné tipy Andrey Makýšovej Volárovej, Petra Balka a Kataríny Kucbelovej.

Jón Kalman Stefánson – Príbeh o Áste
Ďalšou novinkou je nový román u nás dobre známeho a populárneho islandského prozaika Jóna Kalmana Stefansóna – Príbeh o Áste. Nie je však len príbehom samotnej hlavnej hrdinky - Ásty, ale ľudí okolo nej, predovšetkým jej rodičov. Ásta sa narodí v Reykjavíku koncom päťdesiatych rokov svedomitému, pracovitému Sigvaldimu a jeho mladej manželke Helge. Rodinná idyla však nevydrží dlho. Helga chce od života viac, než sa starať o domácnosť a dve malé deti; jedného dňa všetko nechá tak a odíde. Ásta sa dostáva do pestúnskej starostlivosti, kým sa ich otec snaží vyrovnať s novou životnou situáciou. Mozaika Ástinho života – i životov okolo nej – sa nám odhaľuje postupne. V rozprávaní sa prelínajú rôzne časové línie i rôzne hlasy: spomienky umierajúceho Sigvaldiho, Ástine listy stratenému milencovi, aj pohľad rozprávača – spisovateľa píšuceho jej životopis. A do jeho línie sa nepriamo dostáva aj viacero pozorovaní života súčasného Islandu, ktorý sa z krajiny na konci sveta stal módnou turistickou atrakciou. Ukážku z románu Jóna Kalmana Stefansóna Príbeh o Áste vám v preklade Zuzany Stankovitsovej prečíta Boris Farkaš.
Témou románu je láska v mnohých podobách, ale aj dôvera, strata, ľútosť a hľadanie si vlastného miesta vo svete.

Vypočujte si rozhovor so Simonom Stalenhagom
V roku 2018 vyšla v slovenskom preklade výpravná kniha PASÁŽ od švédskeho autora Simona Stalenhaga o ceste 19 ročného dievčaťa Michel a malého robota postapokalyptickou Amerikou. Minulý rok vyšla v slovenskom preklade aj ďalšia autorova kniha SLUČKA, ktorá sa stala námetom pre televízny seriál TALES FROM THE LOOP. Premiéru mal na Prime Video od Amazonu tento rok 3. apríla.
Simon Stalenhag je pôvodným povolaním dizajnér počítačových hier a svoju knihu Slučka, alebo Príbehy zo Slučky situoval do miesta svojho detstva v osemdesiatych rokoch – do malebnej ostrovnej krajiny obklopenej Malarenským jazerom neďaleko Stockholmu. Reálny svet detstva však doplnil druhým plánom alternatívnej histórie a primyslel si príbeh o tom, že v tejto krajine kedysi fungoval obrovský urýchľovač častíc a mnoho tovární a futuristických zariadení na magnetrínový pohon.
Výskum sa však zastavil a zložitá infraštruktúra zostala vydaná napospas času a prírodným živlom. O tom, do akej miery sú opísané miesta reálne nám povedal Simon Stalenhag v telefonickom rozhovore.
Domenico Starnone – Zviazaní
Tento týždeň prebehla aj tradičná Noc literatúry – vzhľadom na situáciu bohužiaľ iba onlajnovo. Odpadli priame návštevy netradičných miest, ale zostala prezentácia zaujímavých diel súčasnej literatúry a jednou z prezentovaných kníh bola aj veľmi zaujímavá próza súčasného talianského autora DOMENICA STARNONEHO ZVIAZANÍ. S podtitulom - príbeh o manželstve a o putách, ktoré nás zväzujú.
Ideálne patrnersko - manželské čítanie, nielen v časoch korony. Príbeh o manželstve a únave z manželstva, o láske, ktorá už nie je láskou a o túžbe po novom silnom vzťahu. Zviazaní sú paralelným rozprávaním manželov Vandy a Alda, ktorí vyjadrujú svoju pravdu a svoj uhol pohľadu. Ich manželstvo sa tak ako mnoho iných nevyhlo nástrahám rutiny, vyčerpania, chladu. Napriek tomu prežilo. Alebo aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá. Domenico Starnone napísal napohľad jednoduchý, ale silný príbeh o manželskej klietke, o vzťahoch, rodine, rozviazaných a pritesných uzloch a o nevyhnutných následkoch našich činov.
Ukážku z knihy ZVIAZANÍ vám v preklade Petra Bilého prečítajú Lucia Hurajová a Marek Majeský.

Marco Missiroli – Vernosť
O vernosti – aj keď z trocha širšieho pohľadu hovorí aj ďalší talianský psychologický román MARCA MISSIROLIHO nazvaný VERNOSŤ.
Ide o príbeh dvojice milánskych štyridsiatnikov, ktorých pohltila šedá realita. Kedysi nádejný spisovateľ Carlo prežíva iba vďaka zásahu vplyvného, nemilovaného otca, a jeho žena Margherita vymenila nestabilnú existenciu architektky za kariéru realitnej maklérky, ktorá ide tvrdo za ziskom. Carlov pokus o neveru poskytne jeho žene alibi k úniku z ubíjajúcej rutiny. V skutočnosti však obaja hľadajú niečo iné, mimo manželskej spálne, tápajú a snažia sa nájsť istotu. Za román VERNOSŤ dostal autor MARCO MISSROLI významné talianské literárne ocenenie Premio Strega Giovani za najlepší román podľa mladých čitateľov. Ukážku z románu VERNOSŤ vám v preklade Františka Hrušku prečíta Lucia Vráblicová.

Matteo Strukul – Kacír Michelangelo
Krátko pred záverom pre vás mám ešte krátku ukážku z historického životopisného románu talianského autora Mattea Strukula o Michelangelovi Buonarrotim, jednom z najgeniálnejších umelcov všetkých čias. Príbeh je situovaný do roku 1542. Michelangelo má 67 rokov a musí dokončiť náhrobok pápeža Júliusa II. Umelca však sleduje inkvizícia kvôli priateľstvu s krásnou Vittoriou Colonnou, ktorú dal sledovať hlavný inkvizítor, aby odhalil miesto, kde sa stretáva sekta Spirituáli, hlásajúca návrat ku kresťanskej čistote. Ukážku z románu Kacír Michelangelo vám v preklade Márie Štefánkovej prečíta Boris Farkaš.

Mailová úloha z minulej relácie bola pomerne jednoznačná – mali ste nám napísať, akým typom fetišizmu trpel, resp. na aký typ fetišizmu si potrpel americký prozaik Francis Scott Fitzgerald – autor románu Veľký Gatsby. Mnohý ste mi napísali, že to bol alkoholik, čo je síce pravda, ale na to som sa celkom nepýtal.
Ako prvý odpovedal Jozef Hošták: Americký spisovateľ Francis Fitzferald miloval odhalené ženské nohy – pohľad na ne ho dokázal sexuálne vzrušiť. Neznášal však pohľad na vlastné odhalené chodidlá – ten pohľad ho napĺňal hrôzou a hanbou, aj na pláž chodil v ponožkách a topánkach.
V tomto duchu odpovedali aj Ján Rievaj zo Zvolena, Katarína Hrbálová z Revúcej, Oľga Klimková z Veľkého Šariša, Ivan Mišík z Popradu, Stano Kochan z Hornej Strehovej a Bronislava Kotysová z Bratislavy.
Všetkým týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei získava Marcela Lukáčová, ktorá okrem iného napísala:
Okrem foot fetišu sa o Fitzgeraldovi traduje veľa historiek: napr. ako po tom, čo na oslavu jeho šiestich narodenín nikto neprišiel, zjedol ju celú sám, vrátane sviečok. Študoval na Princentonskej univerzite, bol veľmi zlým študentom. Mal však aj dve výhody – bol fyzicky veľmi atraktívny a dokázal výborne písať. Bojoval v prvej svetovej vojne, napísal prvotinu Táto strana raja (1919) a dosiahol úspech. Krátko nato stretol svoju budúcu ženu Zeldu. Prežili spolu veľmi búrlivé obdobie – plné večierkov a alkoholu – také boli celé 20. roky. Skočili do fontány v NY hoteli Plaza, opití sa vozili na kapote taxíkov, skákali z 10 m útesu, na večierok prišli štvornožky ako psi, inokedy v pyžame, Zelda sa pravidelne vyzliekala, občas založila oheň – míňali obrovské peniaze, na ktoré Fitzgeraldove honoráre nestačili.

A je tu nová súťažná úloha znie takto: Napíšte, čo najstručnejšie, aký zaujímavý kuchársky recept ste našli v knihe. A aj ho vyskúšali.

Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte o knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei. Archív relácie nájdete na stránke pantarhei.sk v sekcii Knihožrút.

A to je nadnes všetko – peknú nedeľu vám želajú a na stretnutie o dva týždne sa tešia Lubo Macko a Dado Nagy.