Agnieszka Wójcińska: Vesmír v kvapke vody

O tom, ako to vyzerá a čo sa deje „za oponou“ knižiek s charakteristickými páskami, ktoré máme tak radi, čitateľom prezradia sami autori.

            Agnieszka Wójcińska vedie rozhovory s dvanástimi reportérmi. S každým inak, o inom. Rozhovory nie sú monotematické a nie sú ani „na jedno kopyto“. Každého reportéra sa pýta iné otázky, na iné témy, súvisiace s miestami, kde pôsobili, alebo ešte pôsobia a každý rozhovor má inú atmosféru. Wójcińska má dar kladenia správnych otázok, na prvý dojem vcelku jednoduché, no v zásade komplexné, otvárajúce čitateľovi dvere do života reportérov a ich emócií. V každom interview čitateľ nájde autorské špecifikum, či už ide o spôsob vyjadrovania reportéra alebo o jeho/jej spôsobe pristupovania k udalostiam, ktoré dokumentovali, aj malý detail zaváži. Reportéri sa vyjadrujú k témam, ktorým sa venovali, či by sa chceli ešte povenovať, ktoré sú podľa nich málo preskúmané a ktoré, naopak, až príliš. Rozprávajú o tom, ako zbierajú materiály, ako oni sami vedú rozhovory s obeťami alebo vinníkmi, ako s nimi narábajú, či niečo vynechať, ak ich o to osoba poprosí, alebo nie. Opisujú tam ich malé boje, ktoré vedú sami v sebe ako ľudia, a potom ako reportéri. Možno sa dočítať o mnohých hraničných a neľahkých situáciách, s akými boli reportéri konfrontovaní a akú stopu to na nich zanechalo. V neposlednom rade sa ich Wójcińska pýta aj na samotný proces písania kníh a ich rituály, ktoré majú zaužívané, počas tohto procesu.

Je bezpochyby pravdou, že práca reportéra je náročná, najmä keď sa venujú ťažkým témam v krajinách, kde si nemôžu byť istí ani tým, či sa ráno opäť nadýchnu a nebudú zabití počas nočnej kontroly ozbrojených ľudí, nevediac, či patria k štátnej moci alebo k opozičnej militantnej skupine. Čitateľom sa počas jednotlivých autentických autorských opisov naskytne príležitosť predstaviť si, ako by sa oni zachovali v konkrétnych situáciách, ako by oni jednali s ľuďmi z vojnových regiónov, ktorí prežili toľko hrôz, ako niekto neuvidí ani v televízií.

Kniha Vesmír v kvapke vody vynikajúco dopĺňa diela jednotlivých autorov, pretože čitateľ získava aj druhú, zákulisnú stranu, nielen tú reportážnu, ale aj tú autorskú, a tak sa dokáže ľahšie vcítiť do kože autorov. Ak by som si mala vybrať rozhovor, ktorý vo mne zanechal najväčšiu stopu a ktorý sa mi páčil najväčšmi, tak je to určite ten s Wojciechom Tochmanom. Je jasný, rázny, k veci, surový, otvorený a úprimný. Presne taký, aký je aj autor vo svojich reportážach.

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.

Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass

 

← Predchádzajúci blog

Andrej Bán: Slon na Zemplíne

Nasledujúci blog →

Naomi Alderman: Sila