Alex Dahl: Chlapec pri dverách

Celý život pracovala na tom, aby si vybudovala meno a postavenie tak, aby mohla pravidelne zožať úrodu svojho finančného zabezpečenia. Kupovala si tie správne značky oblečenia, používala ten správny mejkap, stajlovala sa príhodne k danej situácii. K vlastnému mužovi sa správala presne tak, aby si ho správne držala od tela, no zároveň aj dráždila a tak si ho udržala. Denne vynakladala obrovské úsilie, aby si udržala typ osobnosti, v akú sa sama vykreovala.

V takýchto modeloch žitia sa zvykne vyhrotiť situácia a celá bublina okolo daného človeka praskne veľmi rýchlo. Nestalo sa inak ani v tomto prípade. Cecilia išla na hranu a stálo ju to mnoho. Chcela ukryť pred celým svetom jedno svoje temné tajomstvo, no zvolila si nie práve najšťastnejšie riešenie. Klamstvo. Respektíve klamstvo za klamstvom, že už ani sama nevedela, čo je pravda a čo len vytvorená realita v jej hlave. Preveľká škoda jej úsilia, no ako inak mala postupovať?

Klamala viac, ako bolo treba.

Klamala samú seba a klamala aj okolie.

No srdce oklamať nevedela ani ona. I keď sa o to veľmi snažila.

Autorka vykonštruovala zaujímavú zápletku s dieťaťom, ktoré nikomu nepatrí. Negatívne prostredie, v ktorom vystupovali protagonisti prispelo k dosiahnutiu žiadanej pochmúrnej atmosféry, ešte však autorka mierne zaostáva za lepšími severskými autormi. Je cítiť, že sa jedná o jej románovú prvotinu. Spojila akýsi vyumelkovaný ženský svet zbohatlíckej manželky, ktorá stratila hlavu pre svoj nudný životný štýl. Handry, párty, alkohol a drogové opojenie. Na čitateľa sa snažila zapôsobiť citovým vydieraním s vedľajšími protagonistami, ktorí prežívali vo vlastných životoch peklo, len to akosi neohrabane spojila do jedného celku. Akoby sa bili dva literárne štýly, do ktorých navyše primiešala kriminálny zločin. Nie zlé, len zvláštne, nie každému pochuti.

Text je spracovaný do príliš dlhých kapitol, ktoré sú zároveň jednoliatym uceleným textom, bez odsekov, ktorý čitateľovi zamedzuje sústredenie. Je to písané formou opisu a vnútorných monológov, text postráda dialógy, preto miestami vyznieva monotónne a nepútavo. Nie je prekvapením ani rozuzlenie, keďže autorka nedržala vývin udalostí v napätom opare tajomna. Samotná hlavná protagonistka je akási nesympatická, miestami svojím správaním iritujúca.

Čitateľ snáď vezme do úvahy, že autorka je istým spôsobom začiatočníčka, i keď publikovala už predtým vlastné poviedky; a pri ďalšom titule jej dá šancu ukázať svoje kvality a talent. A ako sa hovorí, koľko ľudí toľko chutí, niekomu môže Chlapec pri dverách padnúť vhod ako dobrá oddychovka.

Za recenziu ďakujeme Martine Kušnierikovej. 

Viac info o knihách nájdete aj na jej instagrame: @matineknihy