Alina Bronsky: Posledná láska baby Dune

Knihou Posledná láska baby Dune nás Bronsky zavedie do miesta černobyľskej tragédie. V neveľkej dedinke, kde obyvateľstvo tvorí zopár, prevažne starších, ľudí, zvierat a duchov sa nachádza aj rozprávačka, baba Duňa, ktorá je v dedine pokladaná za starostku. Pomedzi chrúmanie rádioaktívnej uhorky, varenie vývaru z otravného kohúta a čítanie si listov od dcéry Iriny, baba Duňa spomína. Na svojho manžela, ktorý sa nie vždy správal tak, ako by sa očakávalo, na svoje deti, s ktorými sa niekoľko rokov nevidela, najmä so synom, na svoju jedinú vnučku, na ktorú koncentruje všetku svoju zostávajúcu energiu, na bývalú prácu a najmä na to, prečo sa vrátila do oblasti, ktorá, ako hovorí sama baba Duňa žiari. Okrem baby Dune v dedinke žijú ďalšie, veľmi špecifické postavy, z ktorých každá je niečím výnimočná, groteskná a súbežne smutná. Napriek tomu, že sú všetci odlišní, žijú v čudesnej symbióze, nazývanej domovom. Po čase toto nažívanie naruší neznámy cudzinec s dcérou, ktorí sa do dedinky prisťahujú. Práve oni dvaja preveria jednotu a odolnosť niekoľkých žiariacich ľudkov z dedinky.

 Baba Duňa nepatrí medzi sentimentálne literárne hrdinky píšuce svoje memoáre. Je to praktická, pracovitá, realistická a najmä vyrovnaná žena zdôverujúca sa nám s jej na prvý pohľad nesúvislými čriepkami života, ktoré vytvárajú krásny príbeh dôstojnej a najmä múdrej ženy. Svojou priamosťou a nestrojeným správaním si bábuška Duňa získa každého čitateľa, a to bezpodmienečne. Či rozpráva o pestovaní paradajok a plienení buriny, alebo o tom, ako vníma odlúčenie od svojich detí, na tom nezáleží. Každá jej výpoveď je humorná a zároveň vážna. Čitateľom necháva priestor na zamyslenie sa... Nad tým, ako žijeme, čo považujeme za dôležité a koľko času venujeme veciam, ktoré možno za to ani nestoja.

 Knižku Posledná láska baby Dune nemôžem neodporúčať. Netreba očakávať hlboké myšlienky určené na dlhé filozofické večery... Iba jednoduché úsmevné, ale aj neúsmevné životné situácie, možno aj trochu také absurdné, možno aj trochu také bežné, možno aj trochu také naše. Príjemné čítanie všetkým!

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram: @theartcticlass