Lisa Wingateová: Kým sme boli vaši
V románe Lisy Wingateovej Kým sme boli vaši ide o dojímavý príbeh rodiny žijúcej si vo svojom vlastnom svete na rieke, ktorú však jedného dňa násilne rozdelia, a ktorá už nikdy viac nebude tou rodinou, akou bola.
Dej knihy je rozdelený medzi dve rozprávačky – dvanásťročnú Rill Fossovú, ktorá žije so svojimi rodičmi a súrodencami v obytnom člne na rieke Missisippi a mladú budúcu právničku a dcéru senátora Avery Staffordovú, ktorá sa narodila do bohatej rodiny v Južnej Karolíne v meste Aikken.
Musím sa priznať, že nie vždy mi v knihe vyhovuje striedanie rozprávačov, a v tomto prípade dokonca z dvoch rozdielnych svetov, v rozdielnom čase a na úplne inom mieste. Ale v knihe Kým sme boli vaši to jednoducho muselo byť, aby všetko do seba zapadlo, aby nás autorka doviedla k tým správnym postavám, postupne predstavila ich životy, ich osudy aj ich súčasné počínanie.
Postava Avery sa mi v príbehu veľmi páčila, nie je to žiadna naivná dcéra bohatých rodičov, ktorú čaká sľubná kariéra právničky a ktorá má v živote o všetko postarané. V tomto príbehu vystupuje ako silná osobnosť, ako niekto, kto si ide za svojím cieľom, kto neprehliada nápadné súvislosti a vie sa vžiť do situácie iných, slabších.
Na druhej strane postava Rill, 12-ročného dievčaťa je veľmi dôležitá, lebo čitateľovi verne opisuje, čo sa dialo po rozdelení rodiny, s akou zlobou a krutosťou sa zaobchádzalo s malými i väčšími deťmi v domovoch pre deti, aký ťažký bol ich boj o prežitie, a aká veľká sociálna priepasť existovala medzi šťastnými a menej šťastnými deťmi.
Je to niečo desivé, alarmujúce, skutočné, lebo sa to naozaj dialo a svet sa o tom dozvedel až po mnohých rokoch vďaka mlčaniu najvyšších úradníkov a politikov, od tejto témy sa roky odvracal zrak, Kniha celkom detailne približuje pôsobenie Tenneseejskej spoločnosti domova pre deti, ktorá naozaj existovala. Viedla ju Georgia Tannová, ktorá sa roky obohacovala vďaka svojmu vplyvu v obchodovaní s adopciami a množstvu detí navždy zmenilo ich detstvo na kruté obdobie bez rodičovskej lásky.
„Adoptívni rodičia tak neúmyselne podporovali obchodovanie s deťmi. Mnohí to bezpochyby mysleli úprimne a veľa detí skutočne potrebovalo nový domov, no ostatní, najmä tí, ktorí vedeli, že nehorázne poplatky vysolili za získaných synov alebo dcéry vybraných na objednávku, museli tušiť, čo sa za tým skrýva. Jednoducho však predpokladali, že peniaze, moc a spoločenské postavenie im dávajú na niečo také právo.“
Kniha Lisy Wingateovej je naozaj pútavo napísaná, každá kapitola vás presvedčí o tom, že máte čítať ďalej, príbeh piatich malých detí, ktorí sa z jedného dňa na druhý ocitnú na úplne inom mieste, tak nevľúdnom a neznámom, kde nikoho a nič nepoznajú, vedia len, že chcú naspäť svojich rodičov – svoju Kráľovničku (ako nazývajú svoju mamu) a Brinnyho (svojho otca). Zrazu im niekto zobral nielen dve najbližšie osoby, ale aj ich slobodu zo života na rieke, musia poslúchať príkazy a nevyjadrovať svoje city. Ich nedôvera voči zamestnancom Domova každým dňom narastá, strach je ich každodenný spoločník, nevedia, či prežijú a hlavne či zostanú všetci spolu. Toto všetko nám približuje Rill, najstaršia zo súrodencov, ktorá musí byť nielen silná, ale aj vďačná. To je to, čo jej neustále vtĺkajú do hlavy a o čom sa snaží aj samu seba presvedčiť, aby prežila nielen ona, ale najmä jej mladší bratia a sestričky.
Keď som čítala kapitoly z pohľadu Rill, bolo mi tých detí nenormálne ľúto. Pripomínalo mi to filmy, ktoré som už na podobnú tému obchodovania s deťmi a mladými matkami videla, ale čítať o tom bolo oveľa ťažšie. Našťastie, všetku tú nespravodlivosť a bolesť striedalo Averino rozprávanie v knihe, ktorá sa púšťa do pátrania po minulosti za tajomstvami rodinného príbehu. Toto je celkom príjemná stránka knihy. A najpríťažlivou stránkou tohto románu sú práve tieto náhodné stretnutia, nečakané návštevy a dôsledná cesta za pravdou.
Kým sme boli vaši je silný príbeh, ktorý si jednoducho musíte prečítať.
Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej . :)
Nájdete ju aj na jej Instagram profile: @terezia.zk
