Aly Martinezová: Najtemnejší úsvit

Pre priaznivcov smutno–krásnej romantiky začiatkom tohto roka vyšla kniha Najtemnejší úsvit od bestsellerovej autorky Aly Martinezovej. Ide o dvojdielny román pre ženy, ktorý si vás získa hneď od prvých strán. V tomto príbehu ide o dva osudy – mladej študentke medicíny Charlotte unesú syna Lucasa, stačí chvíľka nepozornosti v parku, a nádejná lekárka už nikdy viac neuvidí svojho milovaného synčeka. Toto je prvý zlomový moment, ktorý vás v knihe zasiahne (a zvlášť čítateľky – mamy), pri čítaní úvodných riadkov budete spolu s hlavnou postavou cítiť smútok, bezmocnosť, nespravodlivosť. Áno, vo svete sa denne strácajú a zmiznú bez stopy deti mnohým rodičom, čo nikdy nepochopíme, a predsa nás to nečakane zasiahne na tom najcitlivejšom mieste. Toto by sa predsa nemalo stať, matky by mali byť vždy so svojimi deťmi, neopustiť ich, nedopustiť, aby sa im stalo niečo zlé, a predsa sa to deje.

          Na druhej strane je tu iný príbeh, iné postavy, ale opäť sa autorka zamerala na deti. V tomto prípade ide o 11-ročného Travisa, ktorý trpí silnou astmou a každým dňom chradne, ale má milujúceho otca – Portera Reesa, ktorý urobí všetko na svete, aby mu pomohol a zároveň ho dostal na zoznam čakateľov na transplantáciu srdca, ktorá je ďalším zdravotným problémom malého Travisa.

          Tieto dva spočiatku nesúvisiace životné príbehy spojí istá udalosť, možno aj zhoda náhod, aby sa stretli dvaja ľudia, ktorí vedia, čo je to trápenie, temnota a strata blízkeho človeka.

„Láska na prvý pohľad neexistuje. Spriaznené duše existujú len v rozprávkach. A túžba nie je láska, je jedno ako veľmi sa snažíte presvedčiť o opaku. City vychladnú. Posadnutosť oslabne. Pravá tvár sa nedá navždy skrývať.“ 

          Po prečítaní anotácie som tak trochu vedela, že to bude silný a dojímavý príbeh, ale že mi zlomí srdce, že nebudem vedieť, či je lepšie plakať alebo sa smiať, to som teda ani zďaleka netušila. Už prvými kapitolami si ma táto nenápadná knižka získala, aj keď mala veľa spoločných čŕt s inými knihami z romantického žánru. Aj keď tvorbu autorky Aly Martinezovej som doteraz nepoznala, tento jej román má skutočnú iskru. Konečne to nie je len otrepaný ľúbostný príbeh dvoch ľudí, ktorí sa hneď v úvode vrhnú do nezáväzného vzťahu, následne ich niečo alebo niekto rozdelí a na konci sa opäť dajú dokopy. Toto je naozaj dobrý román, ktorý nebudete chcieť odložiť, číta sa úplne ľahko, je tam všetko, čo tam má byť. Príbeh je síce už tradične vyrozprávaný z pohľadu dvoch hlavných postáv, ich slovami, vnútornými pocitmi a vnímaním, ale stále vás to bude ťahať čítať ďalej. Ja som teda nepostrehla ani jedno hluché miesto, aj keď v istom momente bol vzťah medzi Charlotte a Porterom rýchly, impulzívny a vášnivý, ale aspoň sa to zbytočne nenaťahovalo. 

„Štatisticky som mal väčšiu šancu zamilovať sa do ovce, ako do tejto zlomenej ženy. Zároveň som však veril v to, že ľudia vám vstúpia do života z istého dôvodu. A vašou úlohou je ten dôvod nájsť.“

          Hlavným posolstvom knihy okrem vášnivej lásky, ktorá sa zrodí medzi Charlotte a Porterom, je rodičovská láska. Kam až dokáže siahať láska matky, láska otca, aby ochránili svoje dieťa, aké ťažké sú niekedy ich životy, koľko bolesti a utrpenia si so sebou nesú a nemôžu ju pred svojimi deťmi ukázať, častokrát musia predstierať pred vonkajším svetom, že sú v poriadku, že sú silní, a pritom nespravodlivosť, vina a temnota ich zvnútra zožiera  To je to, čo spája hlavné postavy v knihe, to čo potrebujú jeden od druhého, je trochu spoločnosti v temnote.

„Slová sú často najostrejšie zbrane a dokážu spustiť najsilnejšie emócie, akých je človek vôbec schopný.“ 

          Ale popri všetkej tej bolesti a smútku, pripravte sa aj na vtipné hlášky a dialógy, ktoré dodávajú tomuto príbehu trochu nadhľadu, aj keď ide o dojímavý príbeh s tragickými následkami. Ja som sa dokonca pri niektorých pasážach smiala nahlas a to úplne spontánne, toto autorke naozaj vyšlo, nenašla som tam nič trápne a neprirodzené. Jedinou zlou správou je, že až dočítate Najtemnejší úsvit, pokračovanie je nevyhnutné a nebudete sa ho vedieť dočkať. Ale  všetkých tých, ktorých si táto kniha získala, vydavateľ potešíl tým, že jej pokračovanie pod názvom Najjasnejší súmrak načasoval na máj 2019. A myslím si, že sa máme na čo tešiť!

Túto knihu odporúčam ako skvelú oddychovku, pri ktorej stratíte pojem o čase a nebudete mať na výber, len ju zhltnúť za čo najkratší čas.

„Ich príbehy sú odlišné, ale ich duše sú poznačené podobným odtieňom čiernej.“

Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej. :)

Instagram: @tereza_zolakova