Andrew S. Greer: Less

V prípade, že by sme sa riadili prekladom názvu, nevymyká sa až tak pravde. V diele je toho naozaj menej. Menej postáv, menej dejovej dynamiky, čo však neznamená, že to knihu ukracuje o jej široký záber tém a množstvo myšlienok hodných zapísania. Ale pekne po poriadku. Less predstavuje meno hlavného hrdinu, autora, ktorého vek sa nezvratne blíži k päťdesiatke, čo mu spôsobuje nejednu vrásku. Frustrácii zo starnutia napomáha i fakt, že Less žije sám. Po niekoľkých, aj dlhodobejších, vzťahoch s rôznymi typmi mužov, zostáva sám, napospas existenciálnym otázkam, spájajúcich sa so starnutím, zmyslom života a významom človeka, samého seba, vo svete. Na tieto otázky sa, pochopiteľne, snaží nájsť odpovede rôznymi spôsobmi počas celého retrospektívneho rozprávania, avšak, nakoniec, keď sa dostane do kritickej situácie v znamení pozvánky na svadbu od svojej lásky, uchyľuje sa k radikálnej zmene. Arthur Less začína cestovať, prijímať pracovné ponuky v zahraničí, mimo iného aj učenie na nemeckej univerzite, s čím má skúsenosti aj sám A. S. Greer. Less sa ocitá na rôznych miestach, kde, nečakane, stretáva osoby, formujúce jeho dovtedajší život. Každá z týchto osôb mu nejako pripomenie jeden z jeho problémov, od ktorých sa tak urgentne snažil ujsť a Arthur sa znovu vráti späť do „väzenia“ minulosti a svojich vlastných, často skľučujúcich, myšlienok. Epicentrom veškerého trápenia, či už sa Arthur zaoberá svojim vekom, spisovateľskými neúspechmi, spoločenským nedocenením alebo neschopnosťou vyjadriť v slovách svoje mnohokrát ťažko uchopiteľné pocity, je nenaplnená láska. Matné aj ostré spomienky na momenty s mužom jeho života sú prítomné temer v každej zásadnej dileme, trápiacej Arthura.

Napriek tomu, že dielo nie je veľmi dynamické, autor to kompenzuje briskným humorom, iróniou a nie na prvý dojem čitateľným nadhľadom hlavnej postavy. Toto dielo mi veľmi pripomenulo sujet knihy od A. A. Ólafsdóttir – Nad propastí byla tma, kde je hlavný hrdina, Jónas Ebeneser, taktiež ako Less, konfrontovaný s vlastnými chybami, životnými zlyhaniami, rozhodnutiami, ktoré nie vždy dopadli tak, ako by si ich hlavná postava predstavovala. Obaja muži sa rozhodnú pre ráznu zmenu a odcestujú z domova a súbežne tak zo svojich komfortných zón plných stereotypov. Dej nie je na prvom mieste, dôraz je kladený na postavy a ich psychiku. V čom sa však Greer líši od Ólafsdóttir je ľahkosť v písaní. Islandská autorka je známa svojimi dokonale melancholickými opismi vyvolávajúcimi atmosféru magického realizmu, kdežto Greer zostáva pevne pri zemi a melanchóliu vyvažuje satirou a nenútenými vtipnými poznámkami. A teda, ak sa vám žiada skutočne sa zahĺbiť do existenciálnych problémov z pera magickej Islanďanky, odporúčam uprednostniť knihu Nad propastí byla tma. V prípade, že sa chcete pozrieť bližšie na komplikovanosť života a mať pri tom horko-sladký úškrn na perách, potom Less je tým správnym dielom pre vás.

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram@theartcticlass

← Predchádzajúci blog

Frank Tallis: Nevyliečiteľný romantik

Nasledujúci blog →

Literárna revue 12/2019