Frank Tallis: Nevyliečiteľný romantik

Kniha má podtitul a ďalšie znepokojivé odhalenia. Nie náhodou. Tvorí ju jedenásť príbehov autorových pacientov, v ktorých každý má nejaký špecifický problém súvisiaci s láskou. Či už to je nešťastná obsesívna a neopätovaná láska, alebo chronická potreba byť milovaný, zakaždým inými osobami, prípadne silná citová väzba k už mŕtvemu človeku. Autor sa skutočne stretáva s netradičným penzom prípadov. Ku každému z nich sa Tallis sprvu vyjadrí, s akým „odporúčaním“ ho posielajú k nemu iní odborníci, no ako proces sedení postupuje, autor odhaľuje tie znepokojivé fakty, tkvejúce za psychickými problémami pacientov, ktoré jeho predošlí kolegovia neodhalili alebo im nevenovali dostatok pozornosti. Sám Tallis, minulý rok pre britské noviny The Guardian priznal, že niekedy má pocit, že píše fikciu a až potom si uvedomí reálnosť týchto prípadov a problémov, ktorým jeho pacienti musia čeliť, dennodenne. Ani jeden z Tallisových klientov nie je rovnaký. Všetci sú rozdielni nielen typom problému, ale najmä povahovo. Práve charakter jednotlivých osôb zohráva veľmi veľkú úlohu v ďalších liečebných a terapeutických postupoch. Často sa stáva, že proces liečenia nie je úspešný skrz povahu alebo presvedčenie pacienta, napriek tomu, že sami vedia, že tú pomoc neodkladne potrebujú. Tallis nie je lekárom, ktorý by súdil. Ku všetkým pacientom sa snaží vyjadrovať v knihe objektívne, bez ohľadu na bizarnosť prípadu. Vždy ho čitateľovi ozrejmí a vysvetlí pozadie danej choroby, či poruchy, tým mu dá expresný exkurz klinickou psychológiou a čitateľ je tak schopný sa dívať na pacientov objektívnejšie, ako keby mu to vysvetlenie nebolo poskytnuté.

Obavy a očakávania čitateľov, že sa im do rúk dostanú siahodlhé texty preplnené medicínskymi termínmi, kde by rozumeli len predložkám a spojkám, nie sú na mieste. Jazyk je veľmi zrozumiteľný, popretkávaný iróniou, satirou a vecnými vtipnými poznámkami autora týkajúcich sa, napríklad, aj lekárskeho prostredia a nielen jeho konkrétnych pacientov. Týmto Tallis vytvára zvláštne dielo, ktoré vás prinúti otvoriť ústa. Prečo? Lebo sa zamyslíte, čo ste to práve prečítali a či to naozaj môže byť pravdou, alebo preto, že sa budete smiať, alebo preto, že zostanete v nemom úžase nad tým, ako aj bežne vyzerajúci človek, ktorý pôsobí šťastne, inšpiratívne a ktorému možno aj trochu závidíme, bojuje s tak vážnou poruchou a nevie si sám pomôcť a napriek tomu, že má „všetko“, je nešťastný a nevie v živote normálne fungovať. Myslím, že v dobe, kde pózerstvo a vytváranie umelej dokonalosti je každodenným javom, je viac ako potrebné si takúto knihu prečítať.

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram@theartcticlass

← Predchádzajúci blog

Peter Pišťanek: Drevená dedina

Nasledujúci blog →

Andrew S. Greer: Less