Anna Metisová: Daj každému dňu šancu
Vďaka tomu, ako knihu Daj každému dňu šancu autorka napísala, si ma naplno získala. Bolo to viac než výborné, dojímavé, napínavé aj úsmevné. Z knihy je cítiť predovšetkým autorkinu mladosť, a aj keď ide o jej debut, musím uznať, že v ničom za inými slovenskými spisovateľkami nezaostáva. Kniha sa mi čítala naozaj dobre, pohodovo, dialógy boli humorné, jazyk bol prispôsobený dnešnej dobe, bol moderný, svieži a nekompromisný.
V knihe sa dočítate o živote tichej a nenápadnej Hany, ktorá má istý problém so životom - a to, že ju už nebaví ho žiť. Aj keď sa pokúsi s ním skoncovať, nakoniec to aj tak nedokáže a tak jej neostáva nič iné len ho nejako prežiť – hodinu za hodinou, deň za dňom. Postavu Hany autorka opísala na začiatku ako depresívnu dievčinu, ktorá nevie čo si po veľkých problémoch počať so svojím životom. Preto odíde do iného mesta, aby zabudla na svoju minulosť a začala od začiatku. Tu sa môže zdať, že vás to nemusí baviť čítať o depresívnych stavoch hlavnej postavy, ale opak je pravdou, mňa to celkom zaujalo a v mnohých situáciách som si v hlave hovorila, že by som sa zachovala asi rovnako. Aj keď občasné vnútorné monológy, ktoré Hana vedie a odstrkuje každého človeka v novom prostredí, môžu čitateľovi trochu liezť na nervy, ale z istého uhla pohľadu sa dajú pochopiť.
Postupné odkrývanie Haninej minulosti a pridanie vedľajších postáv, ktoré dej knihy aj Hanin život značne oživili, sú príjemným spestrením. Pri čítaní sa stretnete aj s mnohými opismi a spomienkami, ktoré sa vynoria z Haninej minulosti, a aj keď to spočiatku nebude dávať zmysel, neskôr to celé pochopíte. Všetky postavy, s výnimkou jednej, sa mi páčili, každou prečítanou stranou ma to bavilo viac a viac, takže k záveru som dospela pomerne rýchlo. Aj keď ide o oddychové čítanie, a nič veľkolepé sa tam nedeje, predsa stojí za povšimnutie, lebo je o živote, o nás - ľuďoch takých, akí naozaj sme, o tom, že sme na tomto svete len na návšteve – zajtra z nás môže byť už len spomienka, je o tom, že život treba žiť teraz, nie neskôr, keď už na to nebudeme mať príležitosť, vedieť prijímať pomocnú ruku, ale vedieť tiež odpúšťať. A keď už aj dostaneme lekciu od života, treba ju využiť vo svoj prospech. Lebo ako píše autorka, každý náš deň si zaslúži šancu – aby bol tým najkrajším v živote.
Ak túžite po oddychovej knihe, a z toho množstva kníh, ktoré sú v dnešnej dobe k dispozícii, si neviete vybrať, skúste aj niečo zo slovenskej tvorby. Ak nemáte veľké nároky a predsa radi čítate dobré knihy, určite si prečítajte knihu Daj každému dňu šancu. Ja som to skúsila, a neľutujem.
Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej.
