Ariel Levy: Proti všetkým pravidlám
Ak by som mala charakterizovať knihu jedným slovom, bolo by to to, ktoré sama autorka nie málo ráz používa, príliš.
Proti všetkým pravidlám je príliš. Príliš otvorené, príliš nabité emóciami, príliš šokujúce, príliš nekompromisné, príliš reálne. A je dobre, že takým je. Pretože práve to ho robí skvelým, ako aj samotnú autorku.
Proti všetkým pravidlám je jej autobiografiou, v ktorej zhŕňa všetky možné životné situácie, kedy išla proti pravidlám, rodiny, viery, konvencií, spoločnosti, i svojim vlastným. Jednoducho, bola príliš, vždy a všade. Levi vyrastala v židovskej rodine a detstvo prežila hraním sa na objaviteľku alebo archeologičku. Už vtedy jej viacerí prízvukovali, že sa nespráva tak, ako by sa od nej bolo bývalo očakávalo. Hlasno sa smiala, nechcela robiť to, čo robia ostatné dievčatá, mala veľké a neukojiteľné túžby a ambície. Nehrala podľa pravidiel. V puberte rebelovala „drsným“ priateľom, zakázanou hudbou, literatúrou, či fajčením marihuany. Zdá sa, ako keby sme sledovali príbeh obyčajného dievčaťa, skúšajúceho vystúpiť z radov všednosti. Nebolo to však o tom. Levy sa snažila a stále snaží, vymaniť sa zo štruktúry, ktorá ju okliešťuje alebo po nejakom čase začne stláčať a ničiť. Usiluje sa o nájdenie slobody, aj vonkajšej, no najmä vnútornej. Bez plánovania, bez hraníc. Keď začne vzťah s Lucy, so svojim čiastočným opakom, nadobudne pocit správnosti a zapadnutia do svojského typu systému. Po čase sa i tam začne cítiť nesvoja. Večierky plné alkoholu strieda písanie článkov, hádky s Lucy, opice a takto to ide dokola, kým sa Levy nerozhodne s Lucy zahodiť pijanské úniky od reality a začať plánovať budúcnosť. Spoločne naplánujú podnikateľský projekt, v ktorom neskôr Lucy nájde alibi pre svoju závislosť. Zatiaľ čo Lucy pracuje vo firme, Levy píše reportáže, skúma, hľadá, medzi iným aj samú seba, lebo stále cíti, že to ešte nie je ono. Nakoniec sa rozhodnú pre dieťa. Po nájdení darcu a úspešnom oplodnení, sa autorkin život otáča o stoosemdesiat stupňov, až kým sa neocitne počas zháňania materiálov na reportáž v Mongolsku, na kúpeľňovej zemi, v kŕčoch bolesti...
Proti všetkým pravidlám hodnotím ako najlepšiu 100%- ku, čo bola zatiaľ vydaná. Nielen z dôvodu komplexného záberu tém, ale najmä vďaka autorkinmu brisknému štýlu, s akým píše o tak chúlostivých veciach, ako sú závislosti, nevera, smrť dieťaťa, či násilie. V celom diele autorka nepriamo apeluje na nestabilitu života, ktoré spôsobujú aj tieto elementy. Navzdory tomu, ako fixne a upratane váš život môže vyzerať, stačí, že zbadáte prázdnu plechovku od piva chúliacu sa v rohu izby a zistíte, že tie piliere, na ktorých bol postavený váš svet, sa rúcajú. Cítite bolesť, strach, frustráciu, hnev, tak, ako aj Levy. Avšak, autorka nikdy nezabudla na nádej. Malú, ale stále aspoň nejakú, nádej a možnosť poučiť sa a začať plánovať od znova. Podľa nových vlastných pravidiel.
Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)
Instagram: @theartcticlass
