Arpád Soltész: Hnev

V poradí tretia Soltészova kniha Hnev, podobne ako aj predchádzajúce Mäso a Sviňa, začínajú úvodným prehlásením, že sa nejedná o literatúru faktu obsahujúcu prepisy jeho vlastných spomienok a zážitkov. No podobne ako v prípade, napríklad, románov Dominika Dána, pokiaľ ste aspoň trochu orientovaným čitateľom, nie ste natoľko naivný, aby ste si mysleli, že autor pri komponovaní dejovej línie, ako aj hlavných postáv, nezapracoval do románu aj niečo, čo prinajmenšom nemá od reality a skutočných osôb ďaleko. Samozrejme, tu niekde sa začína polemika o tom, do akej miery je akési ohýbanie reality ešte prípustné. Nedávno podobnú debatu vyvolala najnovšia séria veľmi úspešného seriálu Koruna (The Crown), ktorá mala svojim dejom pobúriť okolie kráľovskej rodiny, nehovoriac o tom, že britský minister kultúry vyzval spoločnosť Netflix, pod ktorej značkou sa seriál produkuje, aby v úvode každej časti uviedol poznámku, že sa jedná len o fikciu.

Deväťdesiate roky minulého storočia sa na Slovensku niesli v znamení najrôznejších výkladov toho, čo znamená toľko skloňované slovo demokracia. Kým ľudia nedávno štrngajúci na námestiach očakávali slobodu v politických názoroch či cestovaní, opačnú stranu spektra tvorili bezškrupulózne osoby v oblekoch, šušťákových súpravách a maskáčoch, pre ktoré išlo o možnosť robiť si všetko na svoj obraz - či už išlo o politiku, silové zložky štátu, podnikanie, ale aj krádeže a vraždy.

Organizovaný zločin prekvital a hranice toho, kde ešte môžeme nájsť čestných ľudí, a kde už kriminálnikov, sa veľmi rýchlo zotreli. Samozrejme, udalosti posledných týždňov a mesiacov ukazujú, že pochybné indivíduá (aj celé skupiny) sú medzi nami naďalej prítomné, no kým v minulosti pracovali prevažne v zákulisí a nedávali o sebe príliš vedieť, dnes končia za mrežami tí, ktorí ešte prednedávnom zapĺňali titulné stránky novín, televízne obrazovky a sociálne siete.

Hnev sa dejovo dostáva pred udalosti z Mäsa - môžeme povedať, že sa jedná o jeho prequel. Hlavné postavy (Miki Miko, Šalený Valent) sa ešte len zoznamujú, no už v začiatkoch umne parazitujú na deformovanom štátnom systéme. Aj keď, je potrebné povedať, že viac-menej v zmysle dobra. Nechýba ani novinár Schlesinger, u ktorého si nerobím ilúzie, že do neho Soltész vložil poriadny kusisko samého seba. Skvelo vypointovaný cynický humor, dobový žargón a vynikajúco opísané reálie robia z Hnevu skvelý čitateľský tip pre každého, kto potrebuje vypnúť, no zároveň sa chce aspoň trochu obtrieť o niečo, čo sa prinajmenšom veľmi nápadne podobá na skutočnosť.