Literárna revue 1/2021

Príjemný sobotný večer, vitajte pri počúvaní prvej Literárnej revue roka 2021 - relácie, ktorá na rádiu Slovensko začína už svoju pätnástu sezónu. Za posledné dni, týždne a mesiace sa nám doma nazbieralo viacero lákavých titulov, ktoré si aj vďaka lockdownu máme konečne čas prečítať. V dnešnej relácii by som sa rád vrátil aspoň k niekoľkým, ktoré ma za posledné štyri mesiace najviac zaujali.                        
Navyše mojim prvým tohtoročným hosťom bude prozaička IVANA GIBOVÁ a predstaví svoju najnovšiu zbierka poviedok EKLEKTIK BASTARD. Mám pre vás aj čitateľské tipy našich hostí, novú mailovú súťaž a hudbu kanadskej džezovej speváčky narodenej v ruskej Ufe - Sophie Milman. Príjemné počúvanie vám prajú až do polnoci - Michal Vojsovič a Dado Nagy. 

Michal Franka – Na brehu rieky spieva dav    
Pred týždňom som v rubrike Okamihy knihy rekapituloval najzaujímavejšie slovenské prozaické debuty roka 2020. Spomenul som dve poviedkové zbierky - Všetko alebo znič od Karlosa Kolbasa a Jednorožce - Barbory Hrínovej. Ale aj originálnu novelu Lukáša Cabalu - Satori v Trenčíne.
Nespomenul som však výnimočný debutový román MICHALA FRANKU NA BREHU RIEKY SPIEVA DAV. Meno autora je pseudonym, keďže si svoju identitu želá utajiť.
Tento román má precízne sociologické a psychologické pozadie - zachytávajúce polarizáciu súčasnej spoločnosti, procesy prebiehajúce na sociálnych sieťach a manipulatívne masírovanie psychológie davu.
Podobne ako Pišťankov Rivers of Babylon začiatkom deväťdesiatych rokov ohlasoval príchod novej tvrdej a divokej doby, aj román Michala Franku naznačuje a predikuje zmenu spoločenskej paradigmy, ktorú bude charakterizovať chaos, rebélia voči spoločnosti a veľká manipulatívna úloha sociálnych médií.
Román vychádza z deliktu mladej ženy - a obrovských dôsledkov, ktoré táto banálna udalosť v spoločnosti naštartuje. Toto všetko sa odhaľuje postupne na základe rozprávania viacerých zainteresovaných rozprávačov. Svoju úlohu tu zohrávajú nielen otázky viny a trestu, ale aj biblického motívu trestania či odsúdenia - a spoločenskej zodpovednosti.
Autor nadväzuje na etické otázky v dielach Dostojevského, Andrejeva, Dürrenmata, a súčasne mimoriadne presne zobrazuje nastavenie súčasnej spoločnosti a postojov generácie narodenej po roku 1989. Ukážka z románu je monológom mladej ženy Barbory, ktorá má usporiadaný rodinný život a vedeckú kariéru. Séria vulgárnych atakov v rámci cestnej premávky v nej naštartuje postraumatický stresový syndróm, ktorý vyvrcholí jej obranným útokom na muža sťahovacieho auta. Po tom čo mu vystrieka kaser do tváre, muž upadne do kómy a ju čaká väzenie. Ukážku z knihy Michala Franku Na brehu rieky spieva dav vám prečíta Dominika Žiaranová.      

Rozhovor s Ivanou Gibovou
Mojim prvým hosťom v roku 2021 je prozaička IVANA GIBOVÁ, ktorá približne pred mesiacom vydala poviedkový komix EKLEKTIK BASTARD. Je to už jej štvrtá kniha po zbierke poviedok Usadenina, novele Borderline a próze Barbora, boch a katarzia, ktorá bola nominovaná na Cenu Anasoft litera a získala Cenu gymnazistov René. Novinka EKLEKTIK BASTARD ma príjemne prekvapila svojou uvoľnenosťou, otvorenosťou a humorom s akým opisuje životné postoje súčasných tridsiatnikov.         

Barbora Hrínová – Jednorožce
Po rozhovore s Ivanou Gibovou by som sa rád vrátil k ďalšiemu výnimočnému prozaickému debutu roka 2020, ktorý je opäť aj silnou generačnou výpoveďou o súčasných mileniáloch. Ide o poviedkovú zbierku JEDNOROŽCE slovenskej prozaičky a scenáristky, trojnásobnej finalistky literárnej súťaže Poviedka BARBORY HRÍNOVEJ. Hrdinami jej príbehov sú solitéri s problematickým nadväzovaním vzťahov. Nie, že by sa neusilovali. Pohybujú sa v multikultúrnom prostredí, a zažívajú záujem hetero aj homoseuálnych potenciálnych partnerov. A napriek tomu zostávajú zvyčajne sami. A nie je to iba otázka sexuality, skôr celkového nastavenia v súčasnom online svete, v ktorom bájne jednorožce zmutovali do podoby krikľavých detských plyšových mimoňov.
Hlavnou postavou poviedky Chémia je tridsiatnik Bony, ktorý napriek zrelému veku žije stále v rodičovskom byte s otcom a a pracuje v jeho firme. Zoznamuje sa s rôznymi typmi žien trpiacimi podivnými fóbiami a komplexami – no zdá sa, že mu s nikým nefunguje tá správna chémia. Po jednom nevydarenom vzťahu privedú Bonyho depresie až na psychiatriu. A hľadať si partnerku začína hneď po prepustení z nemocnice. Ukážku z poviedkovej knihy Barbory Hrínovej JEDNOROŽCE vám prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková. 

Príjemný sobotný večer, počúvate prvú tohoročnú Literárnu revue rádia Slovensko, v ktorej si tradične pripomíname najzaujímavejšie titul minulého roka. Čitateľské ankety pripomenú veľa zaujímavých kníh, ale zvyčajne sú dosť subjektívne a nezachytávajú tituly vychádzajúce na konci roka. Ja budem takisto subjektívny - mojimi tipmi na knižné udalosti roka je prvý slovenský preklad Strateného raja Johna Miltona od Mariána Andričíka, ale aj krásna Kniha o priateľstve editorov Petra Chalupu a Tomáša Janovica, a v neposlednom rade - prvé slovenské kompletné dvojzväzkoví vydanie Slovenských rozprávok a povestí Boženy Nemcovej. Na ďalšie kategórie sa pozrieme neskôr. Teraz pre vás mám tri knižné tipy od prozaičky Aleny Sabuchovej, prekladateľa a diplomata Stanislava Valla a prozaika a majiteľa antikvariátu Petra Uličného.

David Walliams – Niešo
To boli knižné tipy Aleny Sabuchovej, Stanislava Valla a Petra Uličného. Mňa v oblasti detskej literatúry tento rok oslovili najmä dve knihy. Súhrou koncepcie, dizajnu a ilustrácií najmä prekrásna kniha od Alexandry Salmely STROM. A za najvtipnejšiu detskú knihu roka vyberám novinku od britského autora DAVIDA WALLIAMSA nazvanú NIEŠO. Hlavnými postavami sú manželia Tichulovici a ich zlá, drzá a nevďačná dcéra Tekla. Tichulovci pracujú ako knihovníci. Sú veľmi utiahnutí, skromní a nenároční. Preto ich doslova šokuje, že TEKLA je ich pravým opakom. Stále kričí, je arogantná a lenivá, chce mať všetko na čo si zmyslí a nedá pokoj, kým to nedosiahne. Svojim spôsobom pripomína postavy z Walliamsovej série o Najhorších deťoch na svete. Jedného dňa rodičom oznámi, že chce NIEŠO a ak jej to nedonesú, nech sa doma neukazujú. A tak sa zúfalý pán Tichula a pani Tichulová vyberú hľadať NIEŠO do tajných skladov v pivnici Mestskej knižnice, kde je vstup prísne zakázaný. Nájdu tam zaujímavú knihu Príšeropédia a tá ich – presnejšie pána Tichulu zavedie na cestu za získaním NIEŠA veľmi ďaleko až do džungle. Knihy Davida Walliamsa ma aj vďaka zásadným témam stále bavia a táto je navyše mimoriadne vtipná. Ukážku z knihy NIEŠO od Davida Walliamsa vám v preklade Oľgy Kralovičovej prečíta Boris Farkaš. 

Jebediah Berry – Príručka pravého detektíva
Literárna revue sa venuje najmä beletrii, ak by som však mal povedať, aká kniha z oblasti prekladovej beletrie ma minulý rok absolútne nadchla, nemal by som asi jednoznačného kandidáta na víťaza. Kníh, ktoré sa mi páčili bolo viacero,  napr. román ruského autora Alexeja Slapovského Neistota, novela Requiem od Antonia Tabucchiho alebo obsiahly román Johna Boyna Neviditeľné besy srdca.
Ako zástupcu knihy, ktorá si ma svojou hravosťou v minulom roku asi najviac získala vyberám román Príručka pravého detektíva, ktorého autorom je americký prozaik JEBEDIAH BERRY. Ide o jednu z najoriginálnejších a najzábavnejších detektívok aké som kedy čítal. Príbeh je situovaný do nemenovaného amerického mesta, kde väčšinu času prší. Rozprávanie je kombináciou mnohých literárnych žánrov – od mystery, cez steampunk, až po surreálnu detektívku - s hlavnou postavou ako vystrihnutou z Franza Kafku.
Je ňou Charles Unwin, puntičkársky úradník Agentúry, ktorého nečakane povýšia do hodnosti detektíva. Keď sa pustí do pátrania po svojom zmiznutom predchodcovi, vstúpi do sveta, ktorý dovtedy poznal iba zo spisov. Zrazu musí čeliť nielen bizarným zločineckým postavičkám, ale aj otázkam, ktoré sa vynárajú z dávno uzavretých prípadov. Príručka pravého detektíva hovorí okrem iného aj o sile predstáv a snov. V nasledujúcej ukážke sa Charles Unwin prichádza za pánom Lamechom uistiť, že jeho povýšenie na detektíva nebolo omylom. Ukážku z prózy Príručka pravého detektíva vám v preklade Petra Michalíka prečíta Vlado Kobielsky.

Olga Tokarczuk a J. Cancejo – Stratená duša
Príbehovú čitateľskú strunu vo mne tento rok výrazne rozozvučal napr. nový román Juraja Červenáka Anjel v podsvetí zo série Stein a Barbarič, ale aj nádherný jazyk poviedkovej zbierky Tremolo ostinato od Verony Šikulovej či poviedky z novej zbierky Čierny lev od Michala Hvoreckého. Ale ak by som si mal vybrať knihu, ktorá minimom slov dosiahla maximálny efekt, tak by to bola spoločná kniha poľskej nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Olgy Tokarczuk a výtvarníčky Joany Cancejo STRATENÁ DUŠA. Jej téma je do veľkej miery hlbokou pravdou o súčasnej civilizácii. Hlavná postava knihy je zvyknutá pracovať tak veľa a rýchlo, že v nekonečnom maratóne povinností stráca šťastie, dušu a zmysel života. A ani o tom nevie. Výtvarníčka Joana Concejo na pôdoryse jednoduchého príbehu vytvorila svojbytný výtvarný svet, v ktorom duša v podobe malého dievčatka putuje krajinou a hľadá svojho strateného otca. Ten zatiaľ trávi čas obklopený pomalosťou a čaká. Ukážku z knihy Stratená duša od Oľgy Tkarczuk a Joany Concejo vám v preklade Karola Chmela prečíta Lucia Vráblicová.

Milan Kundera – Sviatok bezvýznamnosti
Takmer na záver som si nechal knihu, ktorej vydanie bolo pre väčšinu účastníkov rôznych literárnych ankiet udalosťou roka. Áno, hovorím o tom, že MILAN KUNDERA konečne súhlasil s prekladom svojich po francúzsky napísaných románov do češtiny a slovenčiny. Deviateho septembra vyšiel preklad posledného Kunderovho románu SVIATOK BEZVÝZNAMNOSTI. Je príbehom štyroch priateľov v súčasnom Paríži.
Rozprávajú sa o banálnych veciach, za nimi sa však skrýva hlbší význam, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ako to už v Kunderových románoch chodí, všetko so všetkým súvisí. Kalinin s Kantom, aj sochy kráľovien a vznešených dám Francúzska so sochami Stalina. Autor ako kúzelník vyťahuje z rukáva – zabudnutie, smrť, lásku, matky, koniec veľkých dejín či stratu historickej pamäti – nechá ich zmiznúť a zase sa objaviť, pridá im nové významy, popr. ich významov úplne zbavuje. Na prvý pohľad je Sviatok bezvýznamnosti predovšetkým chaotickým mixom rozhovorov, stretnutí a nedorozumení. Čiastočne je Kunderovou hravou rozlúčkou s románom a súčasne terapiou.
Nasledovať budú aj ďalšie tri jeho francúzske romány - Pomalosť, Totožnosť a Nevedomosť. Ukážku zo Sviatku bezvýznamnosti od Milana KUNDERU vám v preklade Eleny Flaškovej prečíta Alfréd Swan.  

Mária Lazárová – Škriatok Bertyl a záhada strateného potoka
Krátko pred koncom tu mám ešte jednu rozprávkovú knihu na záver. Je od slovenskej autorky Márie Lazárovej a má názov Škriatok Bertyl a záhada strateného potoka. Hlavnou postavami sú škriatok Bertil a jeho dvaja kamaráti – myšky Pipo a Olívia. Obaja nosia Bertilovi jedlo z neďalekej továrne na piškóty a on im za to číta rozprávky. Sám nikdy nevychádza von, keďže mesto je prázdne a zarastá burinou. A zostalo by to tak navždy, keby sa zvedavá Olívia v jeden deň nerozhodla nájsť potok, ktorý tu voľakedy tiekol. Ukážku z knihy Márie Lazárovej Škriatok Bertyl a záhada strateného potoka vám prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.

Toľko ukážka z novej rozprávkovej knihy Márie Lazárovej a na úplný záver pre vás mám mailovú súťažnú úlohu, ktorá súvisí s hosťami našej budúcej relácie.

S Juditou Hansman a Ferom Lintnerom z Prešporského divadla budeme hovoriť o ich novom multižánrovom projekte SLOVENSKO NOIR.

Oslovili viacerých slovenských spisovateľov s prosbou, aby pre tento projekt napísali noirovú poviedku. Vznikla tak antológia, kde potom každú poviedku nechali načítať inému hercovi, doplnili to hudbou a obrazmi Ivony Vavrovej. A v dobe korony tak vznikol zaujímavý projekt.

Moja súťažná úloha do budúcej relácie znie – koľko slovenských spisovateľov sa na ňom podieľalo? 

Hráte o dva sety Slovensko Noir, ktorých súčasťou je kniha, 3-CD s nahratými poviedkami, magnetka a lístok do Prešporského divadla. (V čase, keď sa bude zasa hrať samozrejme). A mám pre vás aj ďalšie knižné ceny.

Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected].

Judita Hansman a Fero Lintner budú mojimi hosťami o dva týždne.

Dovtedy vám pekný večer, veľa zdravia a duševnej pohody želajú Michal Vojsovič a Dado Nagy.