Robert Harris: Konkláve

Neviem ako vy, ale voľba nového pápeža ma odjakživa fascinuje, a to bez ohľadu na to, že nie som pravidelný praktizujúci veriaci. Mystérium, ktoré tento proces obklopuje, predstavuje z môjho pohľadu veľmi atraktívnu tému na spracovanie v rámci kultúrneho vyžitia. Za všetky spomeniem aspoň Anjelov a démonov od Dana Browna, a to v knižnej aj filmovej podobe, a taktiež seriály Mladý pápež (The Young Pope), resp. Nový pápež (The New Pope), v hlavnej úlohe s fenomenálnym Judeom Lawom. Po dnešku si však na tento pomerne strohý zoznam môžem pripísať aj ďalšie meno - Robert Harris.

Robert Harris sa témy kokláve chytil po svojom. Na rozdiel od Browna, ktorý sa zakaždým snaží šokovať, sa na túto tému pozrel inou optikou. Precízne urobené rešerše, ktoré písaniu Konkláve predchádzali, majú za následok dôveryhodný a veľmi napínavý príbeh, v ktorom absentuje akákoľvek vata, a tým ubieha veľmi rýchlo a priamočiaro. Výsledkom je kniha, ktorú zhltnete za jeden dlhý lockdownový večer. Na výslednom hodnotení sa môže podpísať jedine záver, s ktorým nemusí byť každý jeden z vás úplne spokojný, no na druhej strane zrejme neostáva nič iné ako rešpektovať rozhodnutie autora, ktorý príbeh uzavrel podľa svojho uváženia.

Útroby Vatikánu, a predovšetkým Sixtínsku kaplnku, lákajú milióny turistov ročne. To, čo sa nachádza za stenami, dýcha nielen históriou, ale istým spôsobom aj korupciou, škandálmi, pocitom bohorovnosti a intríg. Iste, nejeden skalopevný veriaci so mnou pri čítaní týchto riadkov nesúhlasí, no je potrebné si uvedomiť, že viera a Cirkev nie je jedno a to isté. A do práve do týchto polemík sa Harris, na rozdiel od takého Browna, nepúšťa. Svojmu čitateľovi prináša zaujímavý civilno-duchovný román z prostredia katolíckej cirkvi, kde zachytáva, či skôr len naznačuje, tie stránky jej života, ktoré sú za normálnych okolností pred zrakmi pospolitého ľudu ukryté.