Artur Domoslawski: Vylúčení
Vo svojej knihe Vylúčení, Domosławski prichádza s neustále prítomnou témou, ktorá Slovenskom neotriasa tak, ako to bolo po minulé roky, ale stále naháňa nemalému množstvu občanov strach a vyvoláva v nich zlosť, či pohoršenie. Tou témou sú tí prekliati vylúčení, presnejšie, utečenci.
Domosławski nás prevádza pomedzi kritické oblasti krajín, ktoré sa dostávajú do priameho styku s utečencami, ako sú časti venované gréckemu ostrovu Kos, či Thajsku, ale primárne sa zameriava na miesta, odkiaľ utečenci prichádzajú, Južná Amerika, Mexiko, Sýria, Pakistan, Blízky Východ a pod. Kapitoly, obsahujúce rôzne útržky z ciest utečencov, či príbehy z ich domovskej krajiny, reprezentujú jednotlivé miesta. Zároveň sa kapitoly medzi sebou prelínajú a tak vytvárajú jemne chaotickú mozaiku, ktorá je skladaná v priebehu celého diela. Čitatelia dostávajú obraz ľudí, ktorí bývajú verejnými predstaviteľmi alebo tlačou často neprávom osočovaní, démonizovaní alebo odsudzovaní. Príbehy nie sú dlhé. Niektoré sú iba na pol, či trištvrte strany, ale niekedy stačí málo na vyjadrenie podstaty. Veď koľko slov je potrebných na to, aby ste reportérovi povedali o tom, ako boli vaši rodinní príslušníci surovo zavraždení, pretože sa nedokázali prispôsobiť vláde policajného gangu v ich chudobnej štvrti, o ktorú sa nikto nezaujíma, pretože „mocným“ sa hnusí vôbec o tom mieste vôbec rozprávať? Sú to príbehy, v ktorých ľudia, žijúci mnohokrát na pokraji absolútnej chudoby, nemajú inú možnosť, ako uniknúť pred hladovaním, či určitou smrťou, inak, ako pridať sa ku rôznym gangom, drogovým dílerom alebo pašerákom. Alebo je tu ďalšia možnosť... Útek. Do inej štvrte, do iného mesta, no najčastejšie do úplne inej krajiny. Utekajú za zárobkom, za lepším platom, plnohodnotnejším a pokojným životom bez neustáleho strachu. Úteky nie sú vždy podmienené vojnou alebo nepokojmi, ale aj politickým systémom vykorisťujúceho občanov danej krajiny, ktorým neostáva nič iné, iba živoriť alebo sa pridať k nelegálnym živlom. Tí, ktorí sa snažia nájsť si poctivú prácu mnoho ráz neuspejú, prípadne sú mučení alebo rovno zabití. Prečo? Napríklad preto, lebo ešte stále existuje otroctvo, ktorého formám sa venuje v niekoľkých kapitolách aj Domosławski. Latifundista naverbuje chlapov, pochopiteľne ďaleko od domova, aby boli úplne odrezaní, nechá ich pracovať v neľudských podmienkach a plácu nedostanú. Ak sa vzbúria, zabijú ich. Alebo preto, že sú mladí muži z chudobných faviel nalákaní vládou na dobrý zárobok a neskôr zmiznú... Bez stopy. Po istej dobe a ak vôbec, vyjde najavo, že títo muži boli zavraždení vládnymi jednotkami. Ako povstalci a odporcovia vládnej garnitúry... Aká je iná možnosť pre ľudí žijúcich v takýchto podmienkach? Alebo skôr či neskôr umrieť alebo útek.
Vylúčení je skvelou reportážnou knihou. Autentickosť a surovosť scén príbehov preniká čitateľovi priamo pod kožu a núti ho k zamysleniu sa, či sú utečenci skutočne vlnou ľudí snažiacich sa nás obrať o prácu, pokúšajúcich sa narušiť chod spoločnosti, ako sa o nich nie málo krát hovorí, alebo im ide iba o to, aby mohli normálne žiť, ako my. Bez strachu, či ráno nenájdu, pre svoje politické, náboženské alebo etické presvedčenie, polovicu rodiny vyvraždenú a či sa vôbec dotyčný ráno preberie...
Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)
Instagram: @theartcticlass
