Stephen King, Owen King: Spiace krásavice

„Z koreňov a z konárov vzišiel Čierny anjel. Jej prsty sú smrť, jej vlasy sú plné pavučín a jej kráľovstvom je sen.“

 Svet sa mení. Nič už nie je tak, ako boli ľudia zvyknutí. Po celej planéte zaspávajú ženy bez ohľadu na vek, rasu, vierovyznanie. Upadajú do hlbokého spánku, z ktorého ich nehodno zobudiť. Kto sa o to pokúsi, čaká ho smrteľný trest. Bdejúce ženy hľadajú cestu, ako nezaspať. Muži sa bezradne prizerajú skaze. Všetko je hore nohami, no policajtka Lila Norcrossová sa snaží vo svojom okrese zachovať pokoj uprostred vypuknutého chaosu. Jej manžel, Clinton Norcross pracuje v miestnej ženskej väznici. Možno práve tu sa ukrýva kľúč k celej záhade, čo sa deje ženskému pokoleniu. Kľúč menom Evie. Dokážu odhaliť dôvod, prečo ženy usínajú a menia sa na biele zámotky? Kto je záhadná Evie? Je možné ešte zúfalú situáciu zvrátiť?  Alebo je ľudské pokolenie odsúdené na zánik?

 „Mňa pozná každý. Som takpovediac celebrita. Takpovediac. Celebrovaná celebrita. Oslávená. Spolu s Otcom, so Synom a Svätým Duchom. Evie. Ave Eva. A slovo sa telom stalo. Vešpery. Večer. Vtedy sa všetci ukladáme na spánok. Jasné? A motýliarka. Nie zberateľka, ale skoro. Matka.“

Jablko nepadá ďaleko od stromu. Azda takto najvýstižnejšie označiť majstrovské spojenie talentovanej dvojice otca a syna Kingovcov. Hoc je cítiť silný rukopis otca, je doplnený mladosťou a sviežosťou jeho syna. Snažia sa vás vtiahnuť do sveta bez nežnejšieho pohlavia. Pohľad do reality, ako sa muži vyrovnávajú so vzniknutou situáciou. Predostierajú ich pocity, myšlienky, nápady. Na druhej strane aj prejavy starostlivosti a lásky. Lásky mužov k ženám v tej najčistejšej forme. Istú formu vrodenej závislosti a rešpektu, ktorá by nikdy zmiznúť nemala. V podstate kniha môže byť chápaná aj akási oslava ženstva, múdrosti, rozvážnosti a ich sily. Nenahraditeľných častí, ktoré dopĺňajú mužský svet.

 „Z chlapov raz vyrastú muži. A muži sú zdrojom všetkých problémov. Tu nám je lepšie. Rodia sa tu síce aj chlapci, ale tí budú iní. My ich totiž vychováme, aby boli iní.

 Ako to už u majstra Kinga býva, počet postáv a ich mená sú na začiatku troška problematické, no stranu za stranou sa viac vpíjajú do pamäti. Možno hrúbka knihy je istým odstrašujúcim momentom pre niektorých čitateľov, no obsahovo je natoľko plná, že ani stranu sa nebudete nudiť. Stačí nájsť len pohodlné miesto, zabudnúť na všetko vôkol a ponoriť sa do síce pochmúrneho, no aj napriek tomu zázračného sveta. Fikcie Spiace krásavice popretkávanej hlbokými pravdami a posolstvami. Tak ako by svet nevedel fungovať bez žien, rovnako bez mužov by to nešlo. Preto je nevyhnutné len nachádzať cesty k pochopeniu a vzájomnej láske, ktorú má každý z nás hlboko zakorenenú v srdci.

 „Tento svet bol fakt oveľa lepší, ako ten starý, ktorému vládli muži. Tu na ňu nikto nekričal a nikto nekričal ani na Nanu. Nikto s nimi nezaobchádzal ako s ľuďmi druhej kategórie. Toto bol svet, kde sa dievčatko mohlo vrátiť domov samo aj po zotmení a cítiť sa bezpečne. Svet, kde sa mohol talent dievčaťa rozvinúť spolu s jeho bokmi a prsníkmi. Nik ho nezadusí v zárodku.“

 

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.

← Predchádzajúci blog

Artur Domoslawski: Vylúčení

Nasledujúci blog →

Paolo Cognetti: Sofia vždy chodí v čiernom