Paolo Cognetti: Sofia vždy chodí v čiernom
Cognettiho dielo o čudesnom vychudnutom dievčati Sofii je poskladaná z desiatich navonok samostatných, ale vnútorne prepojených poviedkach. Každá má iného rozprávača a iný štýl rozprávania, čím Cognetti robí knihu jemne chaotickou a súčasne zaujímavou, pretože udržiava čitateľovu pozornosť. Na Sofiin život nahliadame z viacerých uhlov od chorého otca, cez nešťastnú matku, až po jej filmárskych kolegov, s ktorými spolupracovala v New Yorku. Každá z postáv Sofiu vníma inak. Niektorí sú ňou inšpirovaní a považujú ju až za nadprirodzený prelud, niektorí ju považujú za podivné, večne nazlostené a arogantné stvorenie, ktorému sa radšej treba okľukou vyhnúť. Autor sa však nesústreďuje iba na hlavnú hrdinku, Sofiu, ale prostredníctvom rôznych pohľadov otvára témy, ktoré sú často rozoberané iba povrchne, nie do hĺbky. Napríklad pomaly sa rozkladajúce manželstvo, kde nešťastná žena balansuje medzi umelkyňou a zničenou manželkou, trpiacou existenciálnou krízou a muž pendlujúci medzi rolou milenca, zodpovedného šéfa a otca v patovom vzťahu so svojou dcérou. Samotná Sofia je veľmi špecifickou literárnou postavou, ktorá si vás podmaní svojou kontrastnou schizofréniou. Jedna časť Sofie je bojazlivé a utiahnuté dievčatko, zvyknuté na osamelosť, v ktorej si vytvára imaginárne svety a druhá časť je ambiciózna, sebavedomá, nezávislá a drzá herečka s piercingami, oholenou polovicou hlavy a cigaretou v ruke. Nespojiteľné osobnosti nažívajú v symbióze v tele mladej ženy, ktorá nevie plakať na povel, nechce vo filme zomrieť, je rada sama a nepohrdne cigaretou a dobrou čiernou kávou.
Sofia vždy chodí v čiernom je majstrovské dielo výborného spisovateľa, o ktorého spisovateľskom umení nemôže byť ani reč. Kniha vás dostane svojou otvorenosťou, priamosťou a surovosťou, ktoré sú tlmené citlivými scénami jednotlivých postáv, kde autor odhaľuje ich skutočné vnútra a možno tak trochu aj tie naše.
Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)
Instagram: @theartcticlass
