! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Rupi Kaur: Mlieko a med

Autenticita Kauriných básní je tak silná, že aj keď ste nikdy nezažili ťažký rozchod alebo zneužívanie, tak to prežívate pri čítaní jej básní. Zbierka Mlieko a med je rozdelená do štyroch častí, Zranená, Milovaná, Zlomená, Zahojená. Časť Zranená sa venuje domácemu násiliu, zneužívaniu, ale aj náročnosť bytia dcérou v patriarchálnej rodine, kde sa musí naučiť byť poslušnou a neviditeľnou. Čitateľovi otvára svet zraneného, „použitého“ dievčaťa, ktoré čelí útokom rodiny, najmä mužov a citlivo vníma potlačovanie nielen vlastnej ženskosti/osobnosti, ale aj ostatných žien v rodine, napríklad jedna báseň sa venuje priamo matke. Za Zranenou nasleduje Milovaná, cyklus nádherných básní o láske, vlastnej sexualite, milovaní, ale najmä o porozumení a podpore medzi partnermi. Básne nie sú patetické a nepoužíva klišé výrazy, ako to robia mnohí autori a autorky poézie, kde láska je ústrednou témou. V tretej časti Zlomená sa Kaur venuje bolesti a nesmiernemu smútku z rozchodu, sklamania a neváženia si samej seba, čo sa vzápätí mení v poslednej časti, Zahojená, kde opäť nadobudla potlačené sebavedomie ako žena, autorka, dcéra, milenka, no najmä ako človek.

 

Autorka nám básňami skladá mozaiku vlastného života, kde je poézia jej liekom, ktorý jej pomáhal vyrovnať sa s ťažkými životnými skúsenosťami, žiaľom, či silnou depresiou a je aj jej prostredníkom, ktorým vyjadrila hlboké pocity šťastia, lásky z pokoja, ktorý našla tým, že akceptovala samú seba a začala si samú seba vážiť nielen ako ženu, ale najmä ako človeka, hoci nie vždy perfektného, ale za to autentického a skutočného. Kaur si vytvára s čitateľom dôverný vzťah a dokonca v závere ďakuje, za prečítanie jej zbierky. Je skutočne čarovné, keď autor dokáže nadviazať nefalšované puto skrz text so svojimi čitateľmi a Rupi Kaur toto dokázala nie iba v tejto zbierke, ale aj v jej druhej knihe The Sun and Her Flowers.

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram@theartcticlass

 

← Predchádzajúci blog

Paolo Cognetti: Sofia vždy chodí v čiernom

Nasledujúci blog →

Jodi Picoultová: Veľké maličkosti