Carolina Setterwall: Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať

Carolina sa jedného rána zobudí a nájde svojho partnera mŕtveho. Zrazu ostane sama s osemmesačným synom.

„Prišla ďalšia noc a stále rátam minúty a hodiny od okamihu, keď si nás opustil. Lekár predpokladal, že na svitaní, a ja som si povedala, že to mohlo byť okolo piatej. O tri hodiny ubehnú presne tri dni. O tri hodiny a štyri dni to bude týždeň.“

Román je písaný formou ja rozprávania, ale od iných kníh s rovnakou formou rozprávania sa veľmi líši. Celý pripomína jeden dlhý, úprimný list. List, ktorý Carolina píše svojmu partnerovi, ktorý ju nečakane opustil. Každé písmeno, slovo a myšlienku v tomto liste venuje jemu, nie nám, čitateľom. Román tak pôsobí ešte viac osobnejšie, ešte viac dojemnejšie.

V knihe sa strieda prítomnosť s minulosťou, ktoré sú označené presným mesiacom a rokom. V príbehu sa tak žiadny čitateľ nemôže stratiť. Carolina opisuje dni, ktoré nasledovali po strate partnera a aj tie, v ktorých sa ešte len zoznámili a postupne spoznávali. Opisuje ich vzťah, ktorý nepripomína vzťah práve čerstvo zaľúbených dvoch ľudí. Ten ich je od začiatku trochu „iný“. Carolina častokrát na partnera tlačí v rôznych rozhodnutiach, do ktorých sa mu akurát nechce alebo na ktoré nie je pripravený, ale nakoniec jej vyhovie. On má zase príliš veľa práce, preto jej nevenuje dostatok pozornosti. Avšak nakoniec sa „rozhodnú“ svoj vzťah posunúť na novú úroveň a Carolina ostane tehotná. Toto poznanie ich ešte viac zmení.

Carolina sa spätne vracia k všetkým dôležitým momentom ich vzťahu, snaží sa ho nejako analyzovať a prísť na to, prečo bol taký, aký bol. Prečo nemohli byť šťastnejší. Partnerovu smrť dáva za vinu sebe, myslí si, že to kvôli nej nevládal, kvôli nej prišiel o život. Za všetko môže ona.

Postupne sa dozvedáme všetky maličkosti z jej života. Veľký smútok, ktorý ju po partnerovej smrti zaplaví, sa od začiatku snaží zvládnuť, čo však nie je jednoduché. Pomáha jej rodina aj rôzni odborníci. Postupne prechádza všetkými fázami smútku a snaží sa vrátiť k svojmu životu, ale nie je to vôbec jednoduché.

Táto kniha obsahuje azda ten najúprimnejší a súčasne najsmutnejší príbeh, aký som kedy čítala. Štýl, ktorým je písaná, to ešte viac podčiarkuje. Carolina má veľký dar podať každú myšlienku tak, aby nepôsobila silene a aby sa dotkla čitateľa. Štýl je úplne jednoduchý, miestami až strohý, ale napriek tomu by ste mali mať po ruke pri čítaní vreckovky. Zapôsobí na vás každé slovo. Dlho sa ma žiadne kniha takto nedotkla a nielen mňa. Čítala som na ňu množstvo pozitívnych ohlasov. Množstvo nadšených ohlasov.

Autorka napísala knihu, ktorú nebudete chcieť pustiť z ruky. Po dočítaní budete nad všetkým, čo ste si prečítali ešte dlho premýšľať. Budete googliť a hľadať viac informácií. Lebo proste budete chcieť vedieť viac, vedieť, čo bolo ďalej.

Okrem toho, že v knihe nájdete príbeh, ktorý sa môže stať každému, nájdete v nej aj pocit spolupatričnosti. Zaoberá sa totižto aj vzťahmi, modernými vzťahmi, v ktorých každý hľadá niečo iné a ego začína byť postupne dôležitejšie ako láska. Záver knihy vás prekvapí a ešte viac zanechá smutných a vykoľajených.

Aj napriek tomu, že ide o náročnú a smutnú tému odporučila by som túto knihu všetkým. Ak ste si už niečím podobným za svoj život museli prejsť, určite sa nebojte otvoriť túto knihu. Môže vám pomôcť v mnohých ohľadoch. Je dobré, že vznikla. Autorka vyšla „s kožou na trh“, čo si zaslúži rešpekt a veľkú úctu. Nie každý by dokázal svoje najtajnejšie pocity zdieľať s tisíckami cudzích ľudí. Verím, že v súčasnosti sa má oveľa lepšie.          

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy