Catherine Steadmanová: Niečo vo vode

Triler Niečo vo vode je knižnou prvotinou anglickej herečky a spisovateľky Catherine Steadmanovej, ktorá sa objavila v hlavných úlohách v britskej televízii aj na javisku vo West Ende. V roku 2016 ju navrhli na Cenu Laurencea Oliviera pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za jej výkon v divadelnej hre Oppenheimer. Po dočítaní tejto knihy som zistila, že Niečo vo vode vôbec na mňa nepôsobil ako prvotina, Catherine Steadmanová dokázala, že vie nielen dobre hrať, ale aj výborne písať

          Celý príbeh začína tak trochu od konca, kedy autorka čitateľovi prezradí to málo zo záveru, ale postupne vysvetlí, ako k tomu došlo. Čerství mladomanželia Mark a Erin Robertsovci si užívajú krásne chvíle počas svojej svadobnej cesty na tropickom ostrove Bora Bora. Ich spoločná dovolenka je ako krásny sen, až kým nepríde istý deň – deň kedy neplánovane objavia vo vode niečo, čo nikdy nemali nájsť.

„Ak ťa pod vodou ovládne panika alebo zatúžiš rýchlo vyplávať na hladinu, dýchaj ďalej. To iba tvoj mozog sa bude snažiť ochrániť ťa pred niečím, čo v skutočnosti nie je problém. Pod hladinou na teba nestriehne o nič väčšie nebezpečenstvo ako nad ňou.“

          Hlavná postava Erin a v istom zmysle aj samotná autorka knihy je veľká detailistka, rada sa dopredu pripraví a preskúma všetko, s čím chce pracovať. Erin je dokumentaristka a pred sebou má dôležitý projekt – vyrobiť dokumentárny film o návrate prepustených väzňov do života. Mark je investičný bankár, príťažlivý a sebavedomý muž s veľkými plánmi, ktoré však akosi nevychádzajú.

„Najprv sa nedeje nič, a potom sa na vás zosype všetko naraz.“ 

          Tento fiktívny príbeh je v knihe celkom uveriteľný, dokonale vystavaný, nechýba v ňom napätie, tajomstvá, logika a impulzívne konanie postáv. Erin je tá, ktorá nám v knihe všetko verne opisuje, kladie si množstvo rečníckych otázok, pri ktorých sa zamýšľa o správnosti svojho konania. Priznám sa, že mi to občas liezlo na nervy, hlavne tým jej večným zakončovaním otázky časticou však, v niektorých vetách na jednej a tej istej strane aj trikrát za sebou. Ale to je asi to jediné, čo by som štylisticky vedela vytknúť tejto knihe. Samozrejme, boli tam miesta, kde čitateľ dokáže predvídať dej, aspoň sčasti, ale to nič nemení na tom, že to bolo vcelku napínavé, prekvapivé a zaujímavé čítanie.

„Mám pocit, že som príliš blízko niečomu, čomu by som sa najradšej zďdaleka vyhla. Niečomu nebezpečnému. Ešte nevidím čo to je, no cítim blízkosť hrozby. „

          V poslednej dobe sa veľa trilerov na seba dejovo podobá, občas každý má pocit, že sme niečo podobné už raz čítali. Možno Niečo vo vode nebude veľkou výnimkou, ale predsa má v sebe niečo, čo budeme chcieť počas čítania odhaliť, s čím budeme alebo nebudeme súhlasiť a presne včas sa zamyslime nad tým, čo by sme robili na ich mieste my, zachovali by sme sa rovnako alebo by sme zvolili úplne inú cestu. Táto kniha bola veľmi fajn, strany ubiehali naozaj rýchlo a zvedavosť bola u mňa častokrát silnejšia ako spánok, preto ju odporúčam všetkým milovníkom napínavých príbehov.

„Stalo sa to pre nás hrou, niekedy hrou na obratnosť, inokedy hazardom. Možno sa nám tak veľmi páči, lebo práve vyhrávame.“

Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej. :)

Instagram: @tereza_zolakova