Knižné kamarátstva

Charles Martin: Dlhá cesta domov

Charles Martin: Dlhá cesta domov
Charles Martin: Dlhá cesta domov

Príbeh zachytáva tri obdobia v živote hlavnej postavy Coopera O'Connora. V prvom rade sa stretávame s jeho detskou verziou, ktorá udávala smer tomu, kým sa v dospelosti Cooper stal. Kto ho viedol k hudbe, aké mal detstvo, no a v mnohom ho ovplyvnil otec. Druhú časť príbehu tvorí tínedžerská verzia Coopera, ktorý podľahol myšlienke svojej dokonalosti a rozhodol sa presadiť v hudobnej sfére sám, bez zákazov svojho otca, čo v konečnom dôsledku bolo tvrdé obdobie. No a nakoniec je tu dospelý Cooper, so všetkými svojimi jazvami a poučeniami. 

 

Dlhá cesta domov je kniha, ktorá je skôr o myšlienkach a posolstvách ako o samotnom ľudskom príbehu, ktorý je ale taktiež pútavý a zaujímavý. Hlavným motívom príbehu je hudba a autor rozoberá jej rolu v živote ľudí. Ako vie byť hudba v živote dôležitá, čo pre niekoho môže znamenať. A predovšetkým sa mi páčila myšlienka vyjadrenia citov prostredníctvom hudby, pretože niekedy slová nie sú dostačujúce či ich dokonca niet ani potreba. A pre taktýchto ľudí môže strata hudby znamenať koniec sveta.

 

V tejto knihe je cítiť prvky náboženstva, je to naň z veľkej časti zamerané, no nie je to natoľko silné a nevyznieva to nútene. Aj keď ja osobne príbehy s touto tematikou nevyhľadávam, môžem úprimne povedať, že ma to v tomto prípade neiritovalo ani nevyrušovalo pri čítaní. Jednoducho to k tomuto konkrétnemu príbehu patrilo. Božský hlas, nadania, strážni anjeli či dokonca zvádzanie diabla. 

Skrz postavy a ich osudy sa autor snaží dávať dôraz na odpustenie, nevzdávanie sa, hriechy, poučenie sa, na očistu či na lásku v tej najčistejšej podobe. 

Odpustenie zohráva dôležitú úlohu vo vzťahu otca so synom, kde ani tie najhoršie skutky syna, otca naodradia od lásky a ochrany svojho dieťaťa. A to bola práve tá najkrajšia myšlienka, i keď v príbehu vyznievala mierne idealizovaná či skôr udalosti, za ktorých k tomu došlo, boli mierne pritiahnuté za vlasy.

Bolo zaujímavé sledovať Coopera ako ide za svojím snom a prichádza k zisteniam, že jeho otec mu vždy chcel iba dobre, aj napriek tomu, že jeho tínedžerskej verzii to pripadalo ako útlak. Veriť vo svoju dokonalost vie byť zaslepujúce. A tu autor vystihol aj problém dospievania. Deti neraz svojich rodičov berú ako utláčateľov, ktorí im všetko len zakazujú. No v skutočnosti robia presný opak. Snažia sa ich ochrániť pred pádmi, zlyhaniami a predovšetkým sklamaniami. 

 

Dlhá cesta domov je krásny príbeh o láske, odpustení a sebarealizácií. Sú v ňom ukryté emócie a viera v odpustenie a uzmierenie. 

← Predchádzajúce

Literárna revue 16/2021

Ďalšie →

Deň milovníkov kníh