Charles Martin: Zošli nám dážď

„Nenávisť je silná zbraň, ale nemá moc, ak treba preťať reťaze na ľudskom srdci.”

Hlavný hrdina Joseph, prezývaný Jo-Jo, sa po dlhom čase vracia do svojho rodného kraja hneď po tom, ako zistil, že došlo k strašnej havárii. Keďže sa jednalo o manžela jeho najväčšej lásky Allie, rozhodol sa zistiť niečo viac.

Návrat stratenej  lásky

V jeden večer sa stretne s Allie a ich spoločný príbeh môže opäť začať. Starú lásku však stále ohrozuje pravda z minulosti, o ktorej však Joseph nechce hovoriť. Nejde však o to, že by sa ju bál rozpovedať, ide tiež o ostatných ľudí, ktorých by týmto mohol ohroziť. Spomienky z vojny sa mu tak čím ďalej, tým viac vynárajú a Joseph sa tak bude musieť rozhodnúť, čo ďalej.

Objal som ju okolo pliec. „Mŕtvi vždy odpúšťajú živým.”

Zdvihla ku mne zrak. „Ako to vieš?”

Zahľadel som sa do diaľky. „Videl som ich tváre.”

Ako príbeh pokračuje, o hlavných hrdinoch sa dozvedáme neustále niečo nové. Tajomstvo, ktoré skrýva Joseph však zisťujeme až na konci príbehu. On je presvedčený, že skutočnosť nepovie ani v prípade, že by ho to stálo šťastie. Pravda totiž v tomto prípade neohrozí jeho, ale ľudí, na ktorých mu záleží.

Allie, ktorá mala pomerne ťažký život, je nádhernou postavou. Celý život milovala Josepha a čas, kedy boli odlúčení niesla veľmi ťažko. Odišiel od nej bez jediného napísaného listu. Nechcel totiž, aby bola len ďalšou ženou plačúcou nad hrobom svojho milovaného muža, ktorej by ostali len listy premočené od sĺz.

„Naše srdce má len dve možnosti. Nenávidieť alebo milovať. Tak je to. To je všetko, čo máme. Nie je nič uprostred.”

Allie sa vydala dvakrát, no ani jedno manželstvo nebolo šťastné. A keď ju musel opustiť aj Jojo už druhýkrát, odpustila mu, aj keď jej nemohol povedať pravdu.

Príbeh o odpustení

Charles Martin sa opäť rozhodol vytvoriť nádherný a dojemný román, ktorý čitateľa chytí za srdce. Kniha Zošli nám dážď sa vám, spočiatku sa môže zdať ako obyčajný príbeh, ktorý nás ničím nemôže prekvapiť. Postupne však naberá na dynamike a prináša nové a nové zvraty.

Častým motívom, ktorý sa objavuje v knihe, je práve odpustenie. Aj Jojo stojí pred ťažkým rozhodnutím – odpustiť bratovi? Zabudnúť na všetky krivdy? Je však veľkým dobrákom a človekom so srdcom na dlani, a tak dokáže zabudnúť na všetko zlé.

„Hnev, zlosť… sú rovnako reálne ako ty a ja. Nemajú telá ako my, ale žijú… žijú v nás. Zabývajú sa v našej duši. Ak urobím to, čo odo mňa žiadaš, vypustím ich a oni sa rozletia do svete medzi ostatných ľudí. No ak nie, zomrú spolu so mnou. Vezmem si ich do hrobu. Je to jediný spôsob, ako vyhrať vojnu, v ktorej bojujem už takmer päťdesiatštyri rokov.”

Nejde však len o odpúšťanie druhým. Zároveň ide o odpustenie sebe samému, čo dokáže ťažiť najviac. Joseph totiž ťažko znáša fakt, že prežil on a nie tí, ktorí bojovali po jeho boku.

„Čo pre teba môžem urobiť?” opýtala sa ma. „Povedz mi to. Urobím čokoľvek.”

Pozrel som na more, potom k svojim nohám. „Potrebujem niekoho, kto by mi odpustil.”

Chytila mi tvár do dlaní. „Čo?”

„To, že žijem.”

Jeho dobrosrdečnosť sa ukazuje aj v prípade neznámej ženy a jej detí. Pomohol im, keď to najviac potrebovala, daroval im peniaze, a keď boli opäť raz v úzkych, bol ochotný im znovu pomôcť.

Je veľmi krásne čítať o človeku so srdcom na správnom mieste. Núti nás tiež zamyslieť sa nad hodnotami života a možno nás to prinúti, aby sme aj my ostatní boli lepší.

Za recenziu ďakujeme Caroline Turazovej.