! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Philippe Claudel: Súostrovie psa

Hoci sa dej odohráva na fiktívnom ostrove neďaleko Afriky, jeho postavy a problémy majú od fiktívnosti ďaleko. Izolovaný priestor spojený s kontinentom ojedinele chodiacim trajektom tvoria typizované postavy, starosta, kňaz, lekár, stará žena, učiteľ. Ostrov nie je práve vyhľadávaným miestom na pobyt, a preto sa starosta teší novému plánu investora, ktorý chce na ostrove postaviť kúpele. Všetko by prebehlo v poriadku nebyť jedného dňa, kedy sú na pláži nájdené tri mŕtvoly. Muži. Migranti? Takmer určite. Starosta s vidinou straty lukratívneho biznisu odporučil všetkým svedkom, aby pre vlastné dobro mlčali. Aj tak identita mŕtvol nie je známa. Je potrebné sa tým vôbec zaoberať, a ešte k tomu teraz? Je možné ich považovať za ľudí, keď sa ani nevie, kto sú? Ľudia bez mien nie sú nič viac, ako kusy mäsa. Sila minikomunitného presvedčenia porazila učiteľove výhrady a obavy a mŕtvoly sú odnesené z verejného priestranstva. Postavy sa rozídu. Jedinému, komu to vŕta v hlave je učiteľ. A tak začína vyšetrovanie na vlastnú päsť a cesty mu za nejaký čas skríži ďalšia postava bez mena, vyšetrovateľ. Aplikujúc techniku ľudské telo bez mena nie je človekom, by sme nemuseli považovať za ľudí ani obyvateľov na ostrove. Skôr sú to podobizne reprezentujúce rôzne postoje ľudí k situáciám, rôzne podoby ľudskosti, respektíve jej strácania sa.

Postava učiteľa čiastočne pripomína autora. On sám vo viacerých zo svojich kníh použil tematiku ľudských práv a sám húževnato obhajuje ľudské práva a práva znevýhodnených. Toto dielo s charakterom detektívky má za úlohu jednoduchými absurdnými situáciami upriamiť pozornosť na intenčné zanedbávanie problémov, ktoré poškodzujú isté skupiny obyvateľstva. Rovnako tak sa skrze neho snaží Claudel upozorniť na zodpovednosť jednotlivca za svoje konanie a prístup k vážnej situácií. Môže byť ako lekár, povedať si, že to je zbytočná námaha a viac sa problémom nezaoberať alebo môže byť ako učiteľ a dostať sa k meritu veci. Síce sám, ale bez toho, aby zaprel základné princípy ľudskosti a morálky.

Začítajte sa do knihy Súostrovie psa. 

 

Za recenziu ďakujeme Barbore Tatierskej. 

← Predchádzajúci blog

Luis Alberto Urrea: Dom zlomených anjelov

Nasledujúci blog →

Charles Martin: Zošli nám dážď