Christina McDonald: Noc, keď som spadla

V malom mestečku Portage Point jedného dňa dôjde k tragickej udalosti, keď nájdu  17-ročnú Oliviu po páde z mosta vo vážnom stave. Olivia do nešťastnej udalosti žije iba so svojou slobodnou matkou Abi. Ich vzťah je úzko prepojený a miestami hraničí s prehnanou matkinou starostlivosťou a obavami o dcéru. Abi ju celý život stráži tak, že jej často voláva, kontroluje úlohy, určuje jej večierku, jednoducho chce mať z nej dobré dievča, lebo dobrým dievčatám sa predsa nedejú zlé veci. Ale opak je pravdou. Keď Abi nadránom zobudí telefonát, v ktorom jej oznámia, že jej dcéra  leží v nemocnici s vážnym poškodením mozgu a pri živote ju udržiavajú už len prístroje, zrúti sa jej celý svet. Zákon im však neumožňuje odpojiť ju od prístrojov, keďže je tehotná a ešte nenarodené dieťa chcú udržať pri živote čo najdlhšie.

Zúfalá matka sa snaží prísť na to, čo sa jej mohlo stať, prečo spadla z mosta, či ju tam niekto postrčil, navyše nájde na jej rukách modriny ako po zápase s nepriateľom. Polícia s prípadom veľa neurobí a nakoniec to uzatvorí ako nehodu. 

Čo spravíte, keď niečo viete, no nik vás nepočúva? Čo keď potrebujete odpovede, no nik vám ich nechce dať? Čo ak sa neviete spoľahnúť, že vám niekto pomôže?

Niekedy ani pravda nestačí

V knihe nájdeme veľa otáznikov a k odpovediam sa dostaneme postupne, kapitoly sa striedajú rozprávaním dvoch hlavných postáv – Abi a Olivie, menia sa aj jednotlivými mesiacmi – počnúc aprílovou exkurziou študentov a končiac februárovým príchodom dieťaťa na svet. Celý dej je pekne zamotaný klamstvami, ktoré už nejde zobrať späť a niekedy ani pravda nestačí.      

Kniha má veľa skrytých miest, kde sa v spomienkach Abi čiastočne vraciame do jej minulosti, ale zároveň stále zostávame v prítomnosti. Jednotlivé strany sa čítajú veľmi rýchlo, dej naozaj ide plynule, takmer tam nenájdete žiadne hluché miesta. Občas sa autorke podarí čitateľa zmiasť aj falošnými stopami. Aj keď ide o knižný debut, je to celkom napínavé čítanie a kniha má dojímavý záver.

Kniha Noc, keď som spadla je najmä o strachu a bolesti, často skrývanej aj zraňujúcej, ale aj o nekonečnej materinskej láske a dôvere. „Nech čokoľvek príde, nikdy neodídem.“

Za recenziu ďakujeme Terezke Zoľákovej, ktorú môžete nájsť aj na Instagrame pod menom https://www.instagram.com/terez_cita/