Daniel Keyes: Kvety pre Algernona

Úvod nového roka je bohatý na skvelé knižné novinky. No spomedzi nich vyniká jedna, svojim  zjavom nenápadná kniha. Jedná sa o román z druhej polovice 20. storočia od amerického spisovateľa Daniela Keyesa, Kvety pre Algernona. Jeden zo vzácnych  klenotov v truhlici plnej pokladov.

„Aké je zvláštne, že počestní a citliví ľudia, ktorým by ani nenapadlo zneužívať človeka, ktorý sa narodil bez rúk, nôh či očí, nemajú žiadne ťažkosti zneužívať človeka narodeného s nízkou inteligenciou.“

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako IQ ovplyvňuje vaše fungovanie? Charlie Gordon áno. Má 32 rokov, IQ 68 a myšlienka na jeho nízku inteligenciu ho prenasleduje každý deň. Nie je schopný porozumieť tomu, o čom diskutujú ľudia okolo neho. Nedokáže adekvátne vyhodnocovať situácie, ktoré ho dennodenne obklopujú. No nevzdáva sa, chce sa učiť čítať, písať, počítať. Pracuje. Chce byť múdrejším.  Túži po priateľoch a pochopení zo strany svojej rodiny. Jedného dňa príde neodolateľná ponuka. Môže sa zapojiť do experimentu na zvýšenie inteligencie. Nezaváha ani na okamih. Zrazu je splnenie jeho sna o lepšom živote na dosah. Stačí prekonať experimentálnu myšku Algernona a úspech sa dostaví. Nakoľko sa zmení jeho život? Ako sa dokáže vyrovnať s novými situáciami? Prinesie mu to očakávané naplnenie? Alebo do jeho života  vstúpi len spleť nezodpovedaných otázok a sklamaní? Dokáže vyhrať veda nad prírodou?

„Ako mu mám vysvetliť, že ma nestvoril? Robí tú istú chybu ako ostatní, ktorí sa pri pohľade na slabomyseľného človeka smejú, lebo nechápu, že zraňujú niečie city. Neuvedomuje si, že som bol človekom aj predtým, ako som k nemu prišiel.“

Toto je kniha, ktorú rozhodnete musíte čítať. Dovolím si tvrdiť, že je to jedna z najlepších kníh nielen tohto roka, ale celkovo. Autor prináša dva diametrálne odlišné svety toho istého človeka. Jeden zachytáva  Charlieho s IQ 68, ktorý pracuje, snaží sa vzdelávať, je milý k ľuďom, obklopený blízkymi. Má naivné predstavy o tom,  že múdrosť je automaticky spojená s obľúbenosťou a láskou. No po jeho premene sa z neho stáva iný človek. „Nespravil som nič zlé. Som ako človek, ktorý sa narodil slepý, ale dostal šancu uzrieť svetlo. To nemôže byť hriech.“ Ocitá sa vo svete, kde sa postupne mení na arogantného a asociálneho jedinca. Bez priateľov. Obklopený samotou a nepochopením. Spoznáva tak úskalia vyplývajúce z príliš vysokej inteligencie. Keďže kniha je písaná formou zápiskov, Charlieho zmena je dokonale zachytená aj v jeho písomnom prejave. Od gramatických chýb a absentujúcich čiarok, sa z neho stáva človek ovládajúci pravopis, svetové jazyky a iné vedné odbory. Pomedzi nový život sa prelínajú spomienky na detstvo, s ktorými sa inteligentná verzia Charlieho snaží vyrovnať a pochopiť ich. Stránku za stránkou autor vyvoláva  rozporuplné pocity. Od nehy a lásky, cez hnev, až k strachu a zlosti.

„Charlie, udivuješ ma. V niektorých veciach si taký pokročilý, a predsa keď ide o rozhodovanie sa, si stále dieťa. Nemôžem sa rozhodnúť za teba, Charlie. Odpoveď nenájdeš v knihách a problémy nevyriešiš, keď ich prednesieš iným ľuďom. Iba ak chceš ostať dieťaťom po celý život. Riešenie musíš nájsť v sebe - cítiť, čo je správne. Charlie, musíš sa naučiť veriť sám sebe.“

So slzami v očiach a stiahnutým hrdlom som bola svedkom cesty Charlieho a jeho spolupútnika, myšky Algernona. Zápisky plné najhlbších myšlienok a pocitov sa vrývali nezmazateľným atramentom do mojej mysle. Po dočítaní posledných riadkov ma opantal smútok a chuť kričať. Kričať pre všetkých tých ľudí, ktorí sa nemôžu a nevedia brániť. Za všetkých, ktorým je neprávom ubližované. Pre tých, na ktorých sa nehľadí ako na plnohodnotné ľudské bytosti. No oni cítia, sú tu s nami a chcú našu pozornosť. Túžia len po tom, aby boli vnímaní ako bežní ľudia, nie ako predmet ľútosti či výsmechu. Chcú, aby sme videli ich čisté a úprimné ja, skrývajúce sa pod povrchom. Kto dáva ľuďom právo súdiť a vyvyšovať sa nad slabších? Je snáď ich IQ zodpovedné za to, akými sú vo vnútri? Je ich dôverčivosť dôvodom  na smiech? Toľko priestoru pre zamyslenie dáva len málo kníh. No táto osloví každého jedného s nás. Otvorí nám oči. Upozorní na fakt, že inteligencia so sebou prináša aj veľkú zodpovednosť a  bremeno vo forme ega, povýšenectva, očakávaní a smútku.

„Inteligencia bez schopností dávať a prijímať lásku vedie k mentálnemu a morálnemu zrúteniu, k neuróze, a možno dokonca až k psychóze. A tvrdím, že ak myseľ pohlcuje samú seba, ak sa zaoberá iba sebou ako svojím jediným cieľom a vylúči zo svojho života všetky ľudské vzťahy, jediným výsledkom je násilie a bolesť.“

Určite po knihe Kvety pre Algernona siahnite a začítajte sa. Je to jeden z príbehov, ktorý zmení váš pohľad na svet. A ja idem snívať sen o tolerantnejšej spoločnosti. Kde už deti budú chápať, že odlišnosť nie je dôvod na výsmech a šikanu. Kde budú ľudia k sebe dobrí a budú si vzájomne pomáhať. Kde všetci pochopíme, čo nám čisté duše môžu odovzdať. Kde sa od nich naučíme, ako sa pozerať na okolie a svet so srdcom na dlani bez predsudkov.

„Chceš aby som konečne vypadol, aby si sa mohol vrátiť a pokračovať, kde si prestal. Nemám ti to za zlé. Je to predsa tvoje telo a tvoj mozog – a tvoj život, hoci si ho nedokázal veľmi využi.  Nemám právo vziať ti ho. Nikto na to nemá právo. Kto sa odváži povedať, že moje svetlo je lepšie ako tvoja tma?“

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.