Daniel Keyes: Kvety pre Algernona

Rozprávačom príbehu je Charlie Gordon. Charlie má IQ 68, kvôli čomu sa radí medzi mentálne retardovaných dospelých. A teraz dostane vďaka vedeckému pokusu možnosť žiť plnohodnotný život. Vedci si ho vyberú na operáciu, ktorá má umelo zvýšiť jeho inteligenciu. Danej operácie sa zúčastnil aj myšiak Algernon. Charlie je šťastný, že dostal takúto možnosť, avšak ešte si neuvedomuje, čo všetko za ňou stojí a ako mu zmení život od základov.

Román Kvety pre Algernona je z veľkej časti založený na filozofovaní o živote a jeho podstate. O podstate ľudskej existencie. Retardovaný Charlie má priateľov, ktorí aj keď sa mu zavše vysmievajú, majú ho skutočne radi pre jeho povahu a úprimnosť. Po operácii Charlie začne rapídne múdrieť, jeho IQ sa zvyšuje a postupne sa mení na úplne iného človeka, ľudia od neho začínajú bočiť. Tým, že sa takto mení, čo je pochopiteľné, stráca všetko, na čom mu kedysi záležalo. Napokon zistí, že nemá nikoho, s kým sa dá porozprávať, cíti sa osamelý a nepochopený. Nechce o sebe rozmýšľať len ako o pokusnom králikovi, ako to z väčšej časti vnímajú vedci. Vie a cíti, že aj on je plnohodnotná ľudská bytosť s emóciami a praje si, aby ho tak vnímali aj ostatní.

„Moja inteligencia vrazila klin medzi mňa a všetkých ľudí, ktorých som poznal a ľúbil, vyhnala ma z pekárne. Teraz som osamelejší než predtým. Uvažujem, čo by sa stalo, keby Algernona vrátili do veľek klietky k ostatným myšiam. Obrátili by sa proti nemu?“

Ako funguje ľudské myslenie v závislosti od našej inteligencie? Autor danú problematiku opísal zrozumiteľne a aj preto bol príbeh stále pútavý. Časté Charlieho zamýšľania sa nad svojím životom a inteligenciou, nad emocionálnom stránkou a vedomosťami, boli obohacujúce a pre čitateľa zaujímavo podané.    

Skutočnú Charlieho premenu z retardovaného muža na vysoko inteligentného bolo ľahšie sledovať aj vďaka štýlu, akým je príbeh písaný. Autor zvolil tzv. denníkovú formu rozprávania – Charlie si z popudu vedcov zapisuje zmeny, ktoré na sebe postupom času po operácii badá. Zo začiatku je jeho pravopis vlastný človeku s veľmi nízkou inteligenciou, s množstvom chýb a bez interpunkcie. Postupne, ako sa zvyšuje jeho inteligencia, aj jeho pravopis nadobúda celkom iné rozmery.

Najdôležitejšia zmena, ktorá sa uňho po operácii udiala, bola tá, že si začal spomínať na svoje detstvo. Začal zisťovať, kým skutočne je. Zistil, odkiaľ pramení jeho veľká túžba po múdrosti. Zistil, prečo ho rodičia dali do ústavu namiesto toho, aby vyrastal s nimi. Postupne nadobudne istotu kým je, a prečo je dôležité takým človekom aj ostať.      

Charlieho si obľúbite, príbeh vo vás vyvolá množstvo emócií, myšlienok, a nebudete sa s ním chcieť rozlúčiť. Dalo by sa o ňom písať množstvo superlatív. Z môjho pohľadu ide o veľmi dobre napísaný sci-fi román, ktorý sa „dostane pod kožu“ každého čitateľa a ešte ho aj prinúti uvažovať nad vlastným životom. Román najviac vystihuje daná veta:

„Neviem, čo je horšie – nevedieť, kto si, a byť šťastný, alebo sa stať tým, kým si vždy chcel byť, a cítiť sa osamelo.“

Ak uvažujete nad čítaním, tak smelo do toho. Nebudete ľutovať ani minútu strávenú v spoločnosti Kvetov pre Algernona. :)

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a tiež recenzie nájdete aj na instagrame: @matine.knihy