Dominik Dán: V tieni

Začiatkom zbesilých deväťdesiatych rokov vstupuje na scénu najznámejší sériový vrah Ondrej, zanechávajúci krvavé stopy v
troch krajinách. Krauzovi nikto neverí, že bude pokračovať, že stoja na začiatku série brutálnych znásilnení a vrážd. Márne bojuje s vrchnosťou, aby sa sústredili iba na ponožkového vraha - neveria mu, obávajú sa paniky.Proti Krauzovej logike stojí vrahova šikovná taktika - medzi útokmi robí nepochopiteľne dlhé pauzy, ktorých význam, možno odkaz, nevedia detektívi vylúštiť. Práve počas jednej z nich sa stala bizarná vražda, ktorá preverila ich trpezlivosť, postreh, dedukciu. Krauz netuší, či sa nepredvídateľne rýchlo zaktivizoval ponožkový vrah alebo z jeho tieňa vystúpil nový. Ešte stále bojujú s Ondrejom alebo sa
im niekto pletie pod nohy?

Začiatky deväťdesiatych rokov - to nebolo len obdobie prehnaného optimizmu a nádeje, ktoré so sebou mal priniesť pád komunistického režimu, či postupná snaha predstaviteľov z oboch strán spoločného štátu vytvoriť dva nezávislé subjekty. Demokraciu si ale každý vykladal po svojom a mať cit pre to, kde už končí legálna činnosť a začína tá zákonom nepovolená, viacerým skupinám chýbal. Medzi nich rozhodne patrili asociáli, ktorí v snahe ukojiť vlastné potreby neváhali ukončiť životy nevinných ľudí. Takýmto bol aj Ondrej Rigo, ktorého prezývali Ponožkovým vrahom. Na svedomí má celkovo deväť ľudských životov a pre spôsob, akým svoje obete odprevadil na druhý svet si plným právom vyslúžil nezávideniahodný titul
najbrutálnejšieho vraha v dejinách Slovenska.

Dominik Dán sa pri písaní svojej najnovšej knihy V tieni inšpiroval práve Rigovým príbehom. Nová dánovka prichádza na slovenský knižný trh bezmála v polovici decembra, čo je autorovi blízke, nakoľko nás už pravidelne zásobuje dvomi knihami ročne - v lete a v zime pred Vianocami. Touto cestou patrí autorovi moje poďakovanie - mám o tipy na darčeky zakaždým veľmi dobre postarané (a niečo mi hovorí, že v tom nebudem sám). Ani na chvíľu som nezapochyboval o tom, že budem s príbehom mordparty z kancelárie číslo stoštyridsaťjeden spokojný. Ale viete ako to chodí - človek mieni... V poriadku, nebudem vás príliš napínať, spisovateľské vlohy som na rozdiel od autora rozhodne nepochytil. Ako ste sa už iste dovtípili, dejovo sa opäť vraciame skôr na začiatok pôsobenia kriminalistov v Našom meste. Tým v snahe dolapiť Ponožkového
vraha opakovane ujde šťastie pomedzi prsty (spolu s páchateľom).

Dán v najnovšej knihe pokračuje v podobnom štylistickom duchu ako aj v predchádzajúcom Kĺbku zmijí. Príbeh je viac-menej chronologický, nerozvíja niekoľko hlavných paralelne sa vyvíjajúcich dejových línii, čo dalo autorovi priestor zamerať sa na kostru príbehu tak, že po prečítaní vám v srdci ostane dostatočný pocit uspokojenia. Na rozdiel od predchádzajúcich kníh, pri čítaní tejto som sa príliš nenasmial. To nie je výčitka - napokon, ide o kriminálku a deväťnásobný zabijak nie je práve námetom na situačnú komiku.

Slovo na záver? Dominik Dán doručil svoj štandard - ním vysoko nastavenú latku nepodliezol. Ak by takto konzistentne písali aj iní autori, míňal by som svoju výplatu prakticky len na knihy. Touto cestou ďakujem Slovartu za výtlačok, autorovi za vynikajúci zážitok a k vám ostatným mám výnimočne jednu veľkú prosbu. Vzhľadom k tomu, že súčasná doba nie je ekonomicky priaznivou bez ohľadu na druh zárobkovej činnosti, knižný trh nevynímajúc, podporte svoje obľúbené kníhkupectvo, vydavateľstvo či autora kúpou knihy z ich ponuky. Pretože teraz to potrebujú viac ako kedykoľvek predtým. Ďakujem a prajem ešte krásne sviatky.