! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Eka Kurniawan: Krása bolí

Krásna indonézsko-holandská prostitútka Dewi Ayu a jej štyri dcéry majú zložitý osud. Incest, vraždy, znásilnenia, šialenstvo, to všetko musia pretrpieť, ale najhorší sú duchovia, ktorí im zo života robia peklo. 
Životný príbeh Dewi Ayu tvorí kostru románu, ktorý Eka Kurniawan, hviezdny autor indonézskej prózy, utkal z bizarných historiek, rodinných tragédií, legiend, romantiky, exotiky a humoru. Táto radostne groteskná hyperbola v skutočnosti jedinečným spôsobom odráža dejiny jeho národa. V knihe rovnako ironicky zobrazuje nenásytných kolonialistov aj odvážnych, no skorumpovaných bojovníkov za nezávislosť, naivných aj nebezpečných komunistov, krutých aj sentimentálnych miestnych gangstrov. Eka Kurniawan sa inšpiroval Melvillom, Gogoľom aj Márquezom, a predsa je neúprosne svojský. Predstavuje hlas indonézskej literatúry, ktorý sa oplatí spoznať.

Pred dvadsaťjeden rokmi zomrela dvanásť dní po tom, čo porodila škaredé dievčatko, také škaredé, že babica, ktorá jej pomáhala, si nebola istá, či je to skutočné dieťa, a pomyslela si, že to môže byť aj hromádka výkalov, keďže otvor, z ktorého vychádzajú deti, a ten, z ktorého vychádzajú výkaly, sú od seba vzdialené iba dva centimetre. 

Môj názor: Román Krása bolí, by som zaradila medzi jeden z tých dlhých rozvetvených románov, počas ktorého sa dozvedáme históriu celej rodiny a dediny, v ktorej žijú. Príbeh je poprepletaný zaujímavými, vtipnými a niekedy aj nechutnými príbehmi o nich. Tie vám postupom času začnú do seba zapadať a dávať väčší význam.  Najviac sa však dozvedáme o Dewi Aju, ktorá bola prostitútka a na začiatku príbehu vstáva z hrobu. Dôvod, prečo vlastne ožila, sa dozvedáme až trochu neskôr, napriek tomu, mi kniha ani raz neprišla nudná alebo zdĺhavá a príbeh som si neskutočne užila.

Autor si Vás jednoducho omotá okolo prstu hneď od prvej strany a Vám to nedá inak, ako len pokračovať v príbehu ďalej. 

Tento príbeh možno nebude pre všetkých, nachádza sa tam totiž dosť násilia, zvrhlostí a veľa podobných vecí. Na druhú stranu sa na knihe aj nasmejete, niektoré príbehy alebo dokonca aj tie zvrhlosti mi prišli niekedy až moc absurdné, ale zároveň zábavné a dosť som sa na nich zasmiala. 

Knihu teda určite odporúčam a s radosťou sa k nej po nejakom čase vrátim :)

 

Za recenziu ďakujeme Adriane Šmígovskej. :)

Instagram: @knihy_knihy_a_knihy

 

← Predchádzajúci blog

Gellert Tamas: Laserový muž

Nasledujúci blog →

Ladislav Kováč: O zmysle ľudského života