! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Eka Kurniawan: Krása je stigma

Román sa odohráva v indonézsko-holandskom prostredí, ktorého atmosféra je podobná, ako v knihách Isabel Allende, najmä v Skazenom dievčati. Koloniálne prostredie, vraždy, znásilnenia, podsvetie a popri tom bežný život rôznych spoločenských vrstiev. Taktiež, ako Allende, aj Kurniawan využíva fantastické prvky, čím jeho román dostáva magický nádych. Zároveň je však skutočnosť reflektovaná autenticky a s nenápadnou dávkou kritiky.

Hlavnou postavou románu je prostitútka Dewi Ayu, ktorá po dvadsiatich piatich rokoch vstane z mŕtvych. Okrem nej sú v príbehu dominantné aj jej štyri dcéry, pričom na jej poslednú dcéru menom Kráska sa upriamuje najväčšia pozornosť a to z toho dôvodu, že je najškaredšou zo všetkých. Po narodení bola doslova opísaná ako monštrum. Matka ju však nikdy nevidela, pretože si myslela, že ako jej ostatné tri dcéry, bude aj táto posledná krásna, preto jej dala meno Kráska a odmietla s ňou mať čo dočinenia. Po rokoch teda Dewi Ayu vstáva z mŕtvych a vracia so do domu, kde býva Kráska so svojou pestúnkou. Postupne sa odhaľuje zložitá história rodu Dewi Ayu, jej dcér a aj ostatných obyvateľov. Autor historické udalosti v románe úzko súvisiace najmä s formovaním  osudu Dewi Ayu neopisuje ako fakty, ale skôr vysvetľujú a objasňujú čitateľovi rozhodnutia, ktoré dané postavy museli urobiť, čím dáva čitateľovi možnosť vytvoriť si komplexný obraz jednotlivých postáv. Taktiež aj celé dejiny rodu Dewi Ayu nie sú podané faktograficky, ale, ako som už spomínala, Kurniawan používa magické a fantastické motívy, čím udalosti dostávajú niekedy až rozprávkový charakter, čo je skvelé, keďže dáva priestor čitateľovej predstavivosti.

            Krása je stigma je tou knihou, ktorá neustále narúša čitateľské očakávania. Je nielen zaujímavá svojím príbehom, ale aj kompozíciou a stupňovaním deja. Čitateľ dostáva autentický obraz kolonizovanej indonézskej spoločnosti a obyvateľov v nej. Knihu určite odporúčam všetkým, ktorí majú radi magický realizmus, iróniu, tragickosť a štruktúrovanosť románových vzťahov.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram: @theartcticlass

← Predchádzajúci blog

Sebastian Fitzek - Pasažier 23

Nasledujúci blog →

Guillermo del Toro, Daniel Kraus: Tvář vody