Guillermo del Toro, Daniel Kraus: Tvář vody

Hneď v úvode musím napísať, že film, ktorý vznikol zarovno s knihou, som nevidela. Ale čítala som množstvo názorov. A už len kvôli nim si ho teraz, po prečítaní knihy, mám chuť pozrieť. Získal totižto až štyroch Oscarov, a preto celkom nechápem tomu, že sú naň až také protichodné názory. Je to pravdepodobne jeden z tých filmov, ktorý budete buď milovať, alebo nenávidieť.   

Námet tohto príbehu ma veľmi zaujal a chcela som si ho prečítať najmä kvôli akejsi zmene v mojom čítacom rebríčku. Pravdou je, že podobný koncept už určite mnohí z vás videli vo filmovom, alebo čítali v knižnom spracovaní. Nemyslím si ale, že je to problém. Lebo aj už mnohokrát použité môže byť s obmenami stále dobré a tiež myšlienkovo nasýtené. Pre mňa bol tento príbeh originálny a zaujímavý. Trvalo mi však dosť dlho, kým som sa naň začala sústrediť. Neviem, či to bolo tým, že kniha je v češtine, alebo tým štýlom, akým je písaná, proste som sa do toho nevedela vôbec dostať. Asi to bolo aj tým, že iba tak v tretine knihy sa príbeh začína (konečne) rozbiehať a aj ja som sa doň ponorila.

Štýl, akým je kniha písaná, mi aj napriek tomu nesadol. Autor použil rozprávanie v tretej osobe a možno práve to nebol ten najlepší nápad. Niektoré postavy neboli dostatočne prepracované, a preto sa s nimi aj ťažšie zžívalo. Rovnako boli často v príbehu veľmi ťahajúce sa pasáže a akoby „o ničom“. Čo však nemôžem povedať, že by mi prekážalo, lebo tento príbeh je celý taký „krehký“, až takmer monotónny, inak povedané, dlho sa v ňom nič dych berúce nedeje. Jedine záver je dynamickejší a ten sa číta naozaj skvelo.    

„Jednou se odvážila v ruce nedržte vůbec nic, a on přesto natáhl paži, položil jí drápy jemně na předloktí a stočil svou ruku do její dlaně, jako kdyby ho předstírání hry s vejcem bavilo, dovolil jí, aby svými prsty sevřela jeho, a najednou nebyli přítomností a minulostí, člověkem a zvířetem, ale ženou a mužem.“

Na jednej strane sa mi zdal príbeh celkom sľubne prepracovaný, no na druhej zase akoby autor dostatočne nevyužil jeho potenciál. A to sa týka najmä tvora. Pri tejto postave mi veľmi chýbalo akési vykreslenie jeho vnútorného sveta – čo prežíva a pod. Myslím si, že je to dosť zásadné, keďže je jednou z hlavných postáv.

Knihu odporúčam, pokiaľ nehľadáte dynamický príbeh plný zvratov, ale skôr krásny svojou jednoduchosťou. Je to príbeh o slobode, hľadaní sa, sebaúcte, dobre a zle, o čistej láske, ktorá nehľadí na výzor, ale naopak – „správne vidíme len srdcom...“. Ja som rada, že som si mohla prečítať niečo iné, preto ak aj vy hľadáte niečo na ozvláštnenie vášho inak jednotvárneho čítania, mali by ste po knihe siahnuť.

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. 

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy