Elena Ferrante: Dni opustenia

            Mnoho čitateľov bolo rozčúlených z hlavnej hrdinky, tridsaťosemročnej Olgy. Iritujúca, na nervy lezúca a otravná matka dvoch detí sa snaží po celý priebeh deja vyrovnať s faktom, že ju opustil manžel. Ľahostajne ju a jej deti ponechal vlastnému osudu a odišiel si užívať život s mladšou ženou. Nie veľmi komplikovane znejúca zápletka sa stáva zaujímavou už od prvej kapitoly, pretože čitateľom nie je ponúknutý lacný príbeh, ale pitva psychiky nešťastnej a zúfalej ľudskej bytosti, snažiacej sa pozviechať z náhlej a nečakanej straty životných istôt, materiálnych, ale najmä ľudských. Manžel a rutinný život predstavovali pre Olgu oporné body života, ktoré s jeho odchodom miznú. Svojim šokujúcim konaním privádza Olga čitateľov až k, doslova, chytaniu sa za hlavu. Nespráva sa tak, ako by sme očakávali. Nepresmerováva svoju plnú pozornosť na deti a na psa, ale uzaviera sa do svojho sveta a neustále si kladie existenciálne otázky, prehráva rôzne situácie a prepadá osobnostnému rozpadu. Jej reakcie sú podráždené, agresívne, surové a Olga sa nezvratne dištancováva od sveta. Jej deti, vlčiak a zvláštny sused Carrano sú jedinými elementmi pripomínajúcimi Olge realitu a neodkladné povinnosti, ako prípravu jedla, staranie sa o domácnosť, deti, platenie účtov, či chodenie von so psom. Práve pes, vlčiak Otto, sa stáva akýmsi zahmleným spúšťačom Olginho prehodnocovania dovtedajšieho života. Olga postupne prechádza zmenou a s odstupom času začína vidieť svet v jasnejších farbách i kontúrach. Pomaly deštruktívny chaos nahrádza svieža organizovanosť, čo reflektujú jej zlepšujúci sa psychický a fyzický stav a vzťahov v jej blízkom okolí.

Možný dôvod, prečo je Olga považovaná za nepríjemnú hlavnú postavu, ktorú by viacerí radi počas čítania knihy najradšej postavili pod prúd ľadovej vody na prebratie, je, že Elena Ferrante v nej zosobnila osobnostný rozklad. Každou ďalšou stránkou sa Olga a jej život viac a viac rozpadá na fragmenty, ktoré nie je schopná spojiť. Triešti sa. Je z toho nervózna, nešťastná a dostáva sa až na úplné dno. No napriek tomu nachádza silu sa odo dna odraziť a pomaličky zliepať kúsky svojej duše a koniec koncov aj života. Na začiatku knihy Dni opustenia bola Olga poškodenou sochou, ktorá sa v knihe postupne rozpadla na maličké čiastočky, no následne sa samotná socha opäť postavila a pretvorila sa na novú. Inakšiu a s puklinami, ale o to silnejšiu, pretože nebola postavená niekým iným na jeho obraz, ale sama sebou na ten vlastný. Možno sa Olga nestane vašou obľúbenou hlavnou postavou, ale predsa len je dielo inšpiratívnou sondou do ľudského života, v ktorom sa niekedy, ako Olga, usilujeme nasilu otvoriť zámok na dverách, no keď sa prestaneme usilovať a upokojíme sa, zistíme, že to ide aj inak...

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram: @theartcticlass