Leila Slimani: Adèle

Ak však očakávate sex a „pikantnosti“ na každej druhej strane, ako to začalo byť zvykom u viacerých autorov v poslednej dekáde, nie je tomu tak. Adèle nie je knihou – príručkou a neslúži ani na pobavenie čitateľa. Je to vážny román, s vážnou témou a tou je duševné zdravie. V súčasnosti sa veľmi frekventovane skloňujú slová ako úzkosť (angl. anxiety), depresia, či bipolárna porucha. Čoraz viac ľudí jedným z menovaných problémov trpí, a preto lekári, psychológovia, psychiatri, ale aj umelci, či spisovatelia dávajú do pozornosti, že ak vyvstane takýto problém, treba ho riešiť, s kýmkoľvek, ale treba. Apeluje sa aj na potrebu empatie, pochopenia a podpory osobám trpiacim duševnými poruchami. A práve toto hlavnej hrdinke románu chýba. Adèle je mladou novinárkou, matkou malého syna Luciena a manželkou úspešného lekára Richarda. Svoju prácu kedysi milovala, bola pre ňu zapálená, nechýbalo jej nadšenie a guráž, ktorú ako novinárka bezpodmienečne musela mať. Časom a zhoršovaním sa jej stavu spôsobenom závislosťou, začala svoju prácu neznášať. Jej manžel do istého momentu netušil, čím trpí jeho manželka. Popri náročnosti svojej práce si nevšimol, že jeho žena sa vplyvom choroby mení na vyhladované stvorenie, ktoré nedokáže utíšiť hlad, čo aj sama Adèle priznáva. Nech je sex akýkoľvek a s kýmkoľvek, je schopná sa uspokojiť len na chvíľku, a potom celý proces, ktorý ju dovádza k šialenstvu, začína odznova. Adèlina porucha spôsobuje aj to, že sa stráni ľudí, syna, aj manžela. Všetko a všetci jej lezú na nervy. Jediný, kto vie o jej probléme, hoci nie priamo pomenovanom, je jej priateľka Lauren, ktorú často využíva alebo na stráženie Luciena, alebo ako svoje alibi. Napriek tomu, že sú priateľky, Lauren nerozumie Adèlinmu správaniu a vnútorne ho odsudzuje. Priateľke nevie pomôcť, lebo ju nedokáže pochopiť. Adèle sa stráca vo vlastných myšlienkach, výčitkách, pocitoch opovrhovania, túžby, nenávisti, agresie a súbežne aj lásky, napríklad k svojmu synovi, ktorého síce považuje za prekážku, ale aj za šťastný bod v jej živote. Ani po zlomovej situácií v druhej polovici knihy sa nikomu, okrem psychiatra, nepodarí zaujať k Adèle empatickejší a vľúdnejší postoj, hoci sa o to, napríklad jej manžel pokúšal.

            Konanie Adèle sa môže zdať čitateľom provokatívne, hrozné, skazené alebo nevďačné voči jej manželovi, ktorý sa snaží zabezpečiť rodine komfort. To je úplne pochopiteľné, pretože ľudia nie sú zvyknutí byť konfrontovaní s neviditeľnými poruchami. Keď má človek vonkajší defekt, je to hneď viditeľné, ľudia sa pozastavia na moment, vzdychnú si a vyjadria istú dávku pochopenia pre dotyčného a jeho okolie. Ale skrytých démonov si všimneme málokedy, najčastejšie, keď to vyústi do nekontrolovateľného správania, ktoré nám začne prekážať alebo ktoré nie je v súlade so spoločenskými normami. A práve na to sa snaží Slimani knihou Adèle upozorniť. Na tých psychických červíkov, ktorí bezcitne prevŕtavajú a ničia schránku duševnú, i fyzickú. Na to, ako rozkladajú človeka a on si sám väčšinou pomôcť nevie, preto je odkázaný na ostatných. Tak, ako aj naša Adèle, pretože bez pomoci, podpory alebo aj dobrej rady, sa jednoducho človek vyliečiť nevie.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram: @theartcticlass