Literárna revue 21/2018
Príjemný sobotný večer, milí priatelia. Vitajte pri počúvaní prvej októbrovej Literárnej revue rádia Slovensko. Dnes vás v nej čaká súťažný prehľad knižných noviniek a tipov spojený s možnosťou nejakú z nich vyhrať a rozšíriť vlastnú knižnicu.
Mojim dnešným hosťom je prozaik Pavol Rankov – ktorému tento týždeň vyšiel nový román nazvaný Legende o jazyku.
Čaká vás napínavý triler, rozprávkový príbeh, dokumentárny román, moderná nemecká klasika, poviedka zo zbierky známeho herca a forestgumpovský príbeh z roku 1968. Našim hudobným hosťom bude džezový spevák a skladateľ Curtis Stigers, ktorý to dnes celé zaháji. Príjemné počúvanie vám prajú Jakub Gabriel a Dado Nagy.
Keď vidím prozaickú knihu nejakého známeho herca, vždy trochu bojujem s pochybnosťami či nejde iba o marketingový ťah propagujúci niečo úplne iné.
Minimálne v prípade Davida Duchovneho a jeho dvoch prozaických kníh som bol nakoniec veľmi príjemne prekvapený. A myslím, že rovnako príjemne ma prekvapila aj nová kniha sedemnástich krátkych poviedok amerického herca a režiséra Toma Hanksa, ktorá vychádza v novej edícii Lindeni v slovenskom preklade Diany Ghaniovej. Všetky jej poviedky spája spoločný motív klasického písacieho stroja, ktorý viac či menej prirodzene vstupuje do príbehov rôznorodých postáv.
Tomovi Hanksovi nechýba pozorovací talent a zmysel pre melancholické a vtipné zachytenie rôznych životných situácií. Je jasné, že nie všetky poviedky sú rovnako silné, ale celkový dojem je veľmi pozitívny. Nájdeme tu napr. poviedku o druhotriednom hercovi, ktorý vstúpi do obrovskej marketingovej kampane spojenej s novým filmom známej herečky, štyroch priateľov rozhodnutých letieť na Mesiac, ale aj poviedku o osamelej rozvedenej žene túžiacej začať nový život.
Táto túžba ju privedie nielen do nového bydliska, ale aj do obchodu so starými písacími strojmi, kde sa odohráva nasledujúca poviedka nazvaná: Toto sú úvahy môjho srdca. Ukážku z nej vám v preklade Diany Ghaniovej prečíta Juraj Kemka.
Rozhovor s Pavlom Rankovom o Legende o jazyku
Mojim dnešným hosťom je spisovateľ Pavol Rankov, ktorému práve vychádza nový román nazvaný Legenda o jazyku. Pavol Rankov je poviedkár, autor historických románov a teoretických kníh venovaných masmediálnej a informačnej spoločnosti. Jeho najnovší román Legenda o jazyku sa odohráva vo vysokoškolskom prostredí. Nie však v súčasnosti, ale v roku 1972 v Prahe. Na Karlovej univerzite tu študuje históriu 19-ročný Slovák Tomáš Dobrotka. Pochádza z Handlovej, jeho otec - pán Dobrotka - odborník na podzemné stavby - stavia pražské metro a jeho mama učí na strednej škole dejepis. Tomáš sa hneď na prvej hodine zoznámi so sebaistým asistentom Bořivojom Šindelářom. Ten študentom odprezentuje legendu o sv. Jánovi Nepomuckom, ktorého zavraždili za to, že odmietol prezradiť spovedné tajomstvo. Samozrejme hovorí o ňom v duchu vtedajšej marxistickej ideológie.
Legenda o jazyku je pohľadom na obdobie normalizácie a manipulácie pamäti – historickej aj súčasnej.
Ukážku z nového románu Pavla Rankova Legenda o jazyku vám ponúknem na záver dnešnej relácie.
Druhá dnešná ukážka z novej knihy maďarského autora Viktora Horvátha však má niečo spoločné nielen s Rankovovou Legendou o jazyku, ale aj s Tomom Hanksom. V prvom prípade ide o rok 1968, kedy sa dej odohráva, a v druhom je hlavnou postavou mladý muž, v mnohom pripomínajúci Forresta Gumpa (toho si vo filme zahral práve Tom Hanks).
Hlavnou postavou tejto prózy Viktora Horvátha je mladý nadporučík maďarskej ľudovej armády a znalec ruského jazyka, ktorý má dve vášne – svoju lásku Slovenku Juliku z Levíc a politiku. Politiku hádam aj o niečo viac. Vďaka svojej jazykovej výbave tlmočí do maďarčiny na mnohých významných politických stretnutiach. Je tak priamym účastníkom udalostí, ktoré predchádzali intervencii spojeneckých armád Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Na tajných štátnických stretnutiach tlmočí Jánosovi Kádárovi, L.I. Brežnevovi, na love v Topoľčiankach žartuje s Alexandrom Dubčekom a od Waltera Ulbrichta dostane v Moskve malý tank z plastu. V naozajstnom, pancierovom, potom 21. augusta vstúpi za úsvitu do Levíc, aby tam oslobodil svoju lásku Juliku a spolu s ňou aj všetkých pomýlených československých súdruhov.
Nasledujúca ukážka hovorí o tom, ako ho Julika pozvala večer do bytu svojich krstných rodičov, u ktorých v Pešti bývala. Ukážku vám v preklade Renáty Deákovej prečíta Vlado Kobielsky.
Prajem vám príjemný sobotný večer, počúvate druhú hodinu Literárnej revue rádia Slovensko, ktorá vám bude robiť spoločnosť až do polnoci. Čaká vás v nej až päť ukážok z nových kníh a na záver mailová súťaž na tému – akú knihu ste získali najťažšie, najdrahšie, najkomplikovanejšie.
A začneme tromi knižnými tipmi. O tom aké literárne diela ich v poslednom čase zaujali vám teraz porozprávajú:
básnik Erik Ondrejička: Gabriela Grznárová - Neha snehu,
prozaik Pavol Rankov: Nicole Krauss - Temný priestor lesný
a autorka kníh pre mládež Marta Hlúšiková: Tom Hanks - O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch.
Toľko tri knižné tipy od Erika Ondrejičku, Pavla Rankova a Marty Hlúšikovej.
Tretia dnešná súťažná ukážka je z kategórie knižný počin. Po prvý raz v slovenskom preklade totiž v týchto vychádza významné dielo nemeckej modernej literatúry Plechový bubienok. Jeho dej sa odohráva v období 1899 - 1945 a sleduje pozvoľný nástup nacizmu i premeny gotického mesta Gdaňsk. Rozprávačom príbehu je Oskar Matzerath, ktorý sa z odporu voči falošnému a pokryteckému svetu dospelých rozhodne pri svojich tretích narodeninách prestať rásť. Príznakom jeho odstupu, nezávislosti a súčasne detskosti je červeno-biely plechový bubienok, na ktorý vytrvalo bubnuje. Čo si však počne s touto nezávislosťou uprostred spoločnosti, ktorou zmietajú čoraz agresívnejšie prejavy nenávisti a násilia? Oskar Matzerath rozpráva svoje kruté, aj veselo bizarné príbehy od dvadsiatych rokov v Gdansku cez temné roky nacistickej éry, až po anarchistické zážitky z povojnového Nemecka.
Cez vojnu sa stane členom frontového divadla, neskôr vodcom mládežníckej bandy. Po vojne sa presťahuje s milenkou, ktorá je zároveň jeho nevlastnou matkou, a so synom, ktorý je zároveň jeho nevlastným bratom, do Düsseldorfu. Živí sa ako kamenár, model v umeleckej akadémii a džezový hudobník. Všetky hlavné postavy si navzájom ubližujú, podvádzajú sa a psychicky sa deptajú. V porovnaní s nacistickou diktatúrou, ktorá v pozadí prebieha sa však aj nízke ľudské pudy zdajú byť "normou".
Nasledujúca ukážka zo začiatku Plechového bubienka hovorí o tom, ako sa zoznámili Oscarovi starí rodičia a svojim spôsobom aj o tom, ako sa narodil Oscarov otec. Prečíta vám ju Daniel Fischer, v preklade Kataríny Széherovej.
V úvode som spomenul, že medzi knižnými novinkami týchto dní je aj zaujímavý triler. Má názov Svedectvá tiel a jeho autorkou je americká prozaička Anne Frasierová. Je to vlastne jeden z umeleckých pseudonymov autorky Theresy Weirovej, ktorej tvorba je pomerne rozsiahla, ale žánrovo sa pohybuje medzi trilerom, mysterióznym trilerom a detektívkou.
Hlavnou postavou jej nového románu Svedectvá tiel je bývalá policajtka Jude Fontainová, ktorú neznámy šialenec tri roky väznil a týral v pivnici svojho domu. Vďaka náhode a výpadku elektriny sa Jude podarí utiecť. Fyzicky sa však po troch rokoch týrania v pivnici zmenila natoľko, že ju jej bývalí kolegovia nespoznávajú.
Na živote na slobode ju však ešte viac mätie novonadobudnutá schopnosť prečítať ľudí na prvý pohľad. Je sama, je prehnane vnímavá, trápi ju štokholmský syndróm, klaustrofóbia a takmer nulové vyhliadky na normálnu budúcnosť. Túži po jedinom – vrátiť sa na oddelenie vrážd a zamestnať si hlavu. Napriek všetkému sa jej to podarí a hoci jej nový partner Uriah Ashby otvorene považuje za blázna, pracujú spolu na prípade nezvestných mladých dievčat. Všetko nasvedčuje tomu, že si samy siahli na život, a predsa čosi nesedí. Ukážku z knihy Anne Frasierovej Svedectvá tiel vám prečíta Lucia Vráblicová.
Po napínavom trileri teraz zmeníme žáner. Rád by som vás upozornil na krásnu a vtipnú detskú knihu Malé strašidlo od nemeckého prozaika Otfrieda Preusslera.
Tento svetoznámy autor kníh pre deti a mládež sa narodil v Liberci v roku 1923. Pochádzal z učiteľskej rodiny, ktorá mala rozsiahlu knižnicu. Počas vojny padol do ruského zajatia a po nej sa presťahoval do nemeckého Heidholzenu, kde pôsobil ako učiteľ. Celkovo napísal vyše 30 detských kníh a k jeho najobľúbenejším patria Malá bosorka, Čarodejníkov učeň a Malé strašidlo, ktoré práve vychádza v slovenskom preklade Zuzany Dodokovej. Malé strašidlo žije na zaprášenej povale hradu Sovia skala v drevenej truhle už od nepamäti. Keď hodiny udrú polnoc, Strašidielko sa zobudí a šťastne blúdi hradom.
Občas sa porozpráva so svojím priateľom, múdrym výrom Mirom a s úderom jednej opäť zaspí. Žije si celkom spokojne, túži však ešte po jednej veci: uvidieť okolitý svet za denného svetla, aspoň jediný raz. Jedného dňa sa to náhodou podarí a v
mestečku pod hradom tak spôsobí poriadny zmätok. Ukážku z knihy Malé strašidlo od Otfrieda Preuslera vám v preklade Zuzany Dodokovej prečíta Judita Hansman.
V Literárnej revue som vám už ponúkol ukážky z dvoch mimoriadne zaujímavých kníh, ktoré vychádzajú budúci týždeň – zo Svine Arpáda Soltésza a Priepasti od Joža Kariku. Spolu s nimi vychádzajú budúci utorok aj minimálne ďalšie dva mimoriadne zaujímavé tituly – Generál Mariany Čengel Solčanskej o M. R. Štefánikovi a dokumentárny román Veroniky Homolovej Tóthovej Mama milovala Gabčíka. Ide o príbeh Slováka Jozefa Gabčíka – jedného z dvoch aktérov atentátu na Reinharda Heydricha, Anny Malinovej, ktorá mu pomáhala a jej dcéry Alenky. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach.
O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa.
Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pripomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. Prišla o mamu, keď mala tri roky, a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Veronika Homolová Tóthová po dvoch filmoch o atentáte na Heydricha a románe Mengeleho dievča vydáva svoju druhú knihu Mama milovala Gabčíka. Ukážku z nej vám prečíta Alfréd Swan.
Dnešným hosťom Literárnej revue bol spisovateľ Pavol Rankov – autor nového románu Legenda o jazyku. Odohráva sa v Prahe v roku 1972 a jeho hlavnou postavou je slovenský študent histórie Tomáš, jeho traja spolužiaci a veľkú úlohu tu hrá aj legenda o sv. Tomášovi Nepomuckom. Krátku ukážku z knihy vám prečíta Judita Hansman.
Toľko krátka ukážka z Rankovovej Legendy o jazyku. V minulej relácii som sa vás pýtal na mailovú úlohu – akú knihu ste získali za mimoriadne ťažkých okolností. A tu sú niektoré vaše odpovede:
René Beláček napísal:
Fakt ťažko som zohnal knihu od Joela Dickera - Pravda o afére Harryho Queberta. Po dlhočizných hľadaniach v kamenných či internetových kníhkupectvách a antikvariátoch som na ňu nečakane natrafil u pána, s ktorým som cestoval v autobuse. Následne som si ju od neho vypožičal a musím povedať, že to bola bomba! Prečítal som ju za jeden deň s tým, že som sa od nej nepohol ani len zohriať si obed. Radšej som hladoval ako keby som sa mal odtrhnúť od týchto stránok.
Pavol Sokol napísal:
Hľadal som poéziový skvost s kvalitným prebásnením, a podarilo sa mi ho objaviť po dlhých rokoch až v antikvariáte. Konkrétne za najťažšie získanú vzácnosť považujem knihu: Francois Villon - Veľký testament prebásnený Jánom Smrekom (vydanie druhé - komentované, dvojrečové).
Miroslav Špánik napísal:
Asi najťažšie a najdlhšie som zháňal knižku poviedok "Akordy života", ktoré ešte ako mladý vojak a šéfredaktor Slovenského filmového kuriéra napísal môj v súčasnosti už 96-ročný otec. Zháňal som ju 32 rokov a nakoniec mi ju náhodou podarovala pani, ktorej ju otec v roku 1943 dal.
Rovnako zábavný ako jej obsah a jazykové prostriedky daného obdobia sú aj príbehy, ktoré boli s ich vznikom spojené. Tie roky čakania za to teda stáli...
Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurová poukážka poputuje k pani Márii Hrašnovej, ktorá napísala:
Úplne najťažšie som koncom osemdesiatych rokov zháňala knihu od Patrika Süskinda Parfum. Informovala som všetkých svojich známych, že ju zháňam. Párkrát som ju už takmer mala a bola som ochotná za ňu zaplatiť primerane veľkú sumu. Potom mi ju zohnal môj priateľ a budúci manžel - a daroval mi ju na Vianoce.
Pani Hrašnovej posielame 20 eurovú knižnú poukážku od siete Panta Rhei.
Dnešná úloha je pomerne jednoduchá – ak sa chcete zapojiť do súťaže o knižné ceny a 20 eurovú poukážku, napíšte nám ukážky z akých kníh v dnešnej relácii postupne odzneli. Písať môžete do konca budúceho týždňa na adresu [email protected].
A to je z dnešnej Literárnej revue všetko. Peknú nedeľu a vôbec vám prajú Jakub Gabriel a Dado Nagy.
