Robert Harris: Mníchov
Na pultoch kníhkupectiev je možné nájsť veľa kníh o krutostiach 2. svetovej vojny. No nemenej dôležité je poznať aj fakty, ktoré všetkým týmto zverstvám predchádzali. Ako je možné, že sa to nechalo zájsť až tak ďaleko. Jednu z podstatných úloh zohrala Mníchovská konferencia. Robert Harris prináša súhru fiktívneho príbehu na pozadí reálnych udalostí v knihe pod názvom Mníchov.
„Počul to na vlastné uši z BBC, keď vysielali prejav. Kovový, neľútostný, hrozivý, sebaľútostivý, pyšný – desivo pôsobivý - prejav, pri ktorom Hitler na zdôraznenie svojich slov búchal rukou po rečníckom pulte, radostne vítal súhlas pätnástich tisícov hlasov. Neľudský, príšerný zvuk akoby vyvieral v nejakej podzemnej rieke a vylieval sa z reproduktorov.“
Rok 1938. Svet sa ešte nespamätal z hrôz 1. svetovej vojny a ďalší vojnový konflikt je na spadnutie. Hitler si nárokuje na pripojenie Sudetov k nacistickému Nemecku. Česko-Slovensko prirodzene nesúhlasí. Mocnosti stoja pred veľkou skúškou, ako zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu. Anglicko a Francúzsko majú pred sebou neľahkú úlohu. „Z žihľavy nebezpečenstva odtrhneme kvet bezpečnosti.“ Vyjednávať s nekompromisným vodcom a obávaným diktátorom. Zabezpečiť mier v Európe a uchrániť svoje krajiny pred ničivými vplyvmi vojny. Za miesto zmierenia a dohody je vybratý Mníchov. Miesto, v ktorom sa zrodí počiatok skazy sveta pre nasledujúce roky. Kde v záujme zachovania mieru urobia z Česko-Slovenska obetného baránka.
„Zdá sa mi hrozné, neskutočné, neuveriteľné, že by sme mali kopať zákopy a skúšať si plynové masky pre spor v ďalekej krajine medzi ľuďmi, o ktorých nič nevieme...Nech akokoľvek sympatizujeme s malým národom, ktorý je konfrontovaný s veľkým mocným susedom, za nijakých okolností nemôžeme zatiahnuť do vojny celé Britské impérium. Keby sme začali bojovať, muselo by ísť o zásadnejšie ciele ako teraz..."
Na pozadí významnej konferencie sa stretávajú bývalí spolužiaci z Oxfordu. Hugh Legat, tajomník anglického predsedu vlády Chamberlaina a Paul Hartmann, nemecký diplomat. Aké tajomstvá skrývajú títo dávni priatelia? Aké je ich poslanie? Pokúsia sa zmeniť históriu? Dokážu zastaviť rozbehnutý vlak známy pod označením „Führer“?
„Vidíte, páni, vo všetkých krajinách je to rovnaké - obyčajní ľudia na celom svete netúžia po ničom inom, len žiť v mieri, starať sa o svoje deti a rodiny, vychutnávať plody prírody, všetko, čo im poskytuje umenie a veda.
História je náš veľký učiteľ. V istých ohľadoch nám ukazuje, koľko ľudstvo toho už dokázalo. No má aj odvrátenú tvár. Kedy dvíha varovný prst a snaží sa nás vystríhať pred omylmi katastrofických rozmerov. Robert Harris nás uvádza do pohnutých časov. Do čias snahy zachovať krehký mier, respektíve oddialiť nevyhnutné. Prináša nám príbeh o moci, zákulisných politických hrách, zrade, ale aj vernosti. Na pozadí významnej historickej udalosti vykresľuje postavy, ktoré sú pre zachovanie mieru ochotné zrádzať vlastnú krajinu a riskovať tak svoj život. Dej nie je zaťažený dlhými historickými opismi, ani komplikovaným vykresľovaním podrobností. Kniha je vhodná nielen pre milovníkov histórie, ale aj pre ľudí, ktorí si chcú rozšíriť svoje poznatky. Celý príbeh sa odohráva v priebehu štyroch dní, ktoré boli pre našu krajinu zlomové. Zachytáva momenty ovplyvňujúce ďalšie smerovanie Česko-Slovenska, neskôr celého sveta a viedli k hrôzam, ktoré pozná každý z nás. Staneme sa len smutnými divákmi obety slabšieho hráča pre „vyššie ciele“. Inak však tomu nie je ani dnes. Síce je jednoduché sa tváriť, že sa nás to netýka, no človek nevie ani hodiny ani dňa, kedy sa krehký ľad tzv. mieru preborí.
„Teda podľa teba bude vojna? Som si tým istý. Tak prečo si ľudia robia nádeje a oslavujú mier? Jednoducho od úľavy. A vôbec im to nezazlievam. Keď pozriem na deti, aj ja cítim úľavu. Ale v skutočnosti dali pod budúcnosť mínu. A Hitler ju skôr či neskôr odpáli.“
Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)
Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.
