Chloe Benjamin: Nesmrteľní

„Eddiemu povedal pravdu, neverí rečiam veštice. Verí na zlé rozhodnutia; verí na smolu. No spomienka na ženu z Hesterinej ulice je preňho ako maličká ihla v žalúdku, ako ihla, ktorú už dávno prehltol a teraz mu tam pláva , ani o nej nevie, no občas sa akosi nevhodne pohne a on zacíti jej pichnutie.“

Štyria súrodenci Goldovci – Varja, Daniel, Klara a Simon – sa na popud jedného z nich a rečiam v okolí vyberú vo veľmi nízkom veku k veštici, ktorá vraj vie povedať presný dátum smrti. Toto rozhodnutie ich bude ťažiť celé ich životy. Veriť vôbec niečomu takému alebo nie? Sú malí, ešte len deti, no aj napriek tomu každý z nich naloží s touto informáciou inak.

Simon, ten, ktorý má zomrieť ako prvý, sa nahnevá. Rozhodne sa však, že pokiaľ mu naozaj zostáva len tak málo času, musí si život užiť, respektíve nebáť sa ukázať svoje pravé ja. Simon je gej a aj s Klarou, ktorá chce byť kúzelníčka, odchádza do San Francisca, asi jediného mesta, kde homosexualita nie je až tak tabuizovaná. Tu začínajú svoj „nový“ život.

Varja, tá sa nemusí obávať, jej veštica povedala, že umrie ako osemdesiatosem ročná. Čo však jej súrodenci? Ich životy sa rozdelia na veľmi dlhú dobu, všetci štyria sa v podstate zídu už iba raz, no stále na seba neprestávajú myslieť. Najmä v TIE dni. Každý z nich má vlastný život, s ktorým nás autorka oboznamuje, dostávame sa aj do minulosti, do rodinných tragédií.

„Po rokoch, keď Simon a Klara odišli z domu – a keď sa potom dokonca aj s Varjou odcudzili –, Daniel nedokázal pochopiť, prečo necítili čo on: ľútosť z odlúčenia a blaženosť, keby sa opäť stretli. Čakal. Napokon, čo mohol povedať? Nechoďte ďaleko. Budete nám chýbať. No roky plynuli a oni sa nestretli.“

Román Nesmrteľní je rozdelený na prológ a štyri časti. Každá zo štyroch častí je zameraná na jedného súrodenca podľa toho, v akom poradí majú podľa veštice umrieť. Zoznamujeme sa s jeho životom, počas ktorého nám autorka stále podsúva jeho neistotu, miestami tápanie a nachádzanie sa v živote. Ale aj vyrovnávanie sa so stratou súrodenca či rodiča. V každej časti autorka otvára aj iné témy, či spomína rôzne udalosti z histórie. Napríklad pri Simonovi je to azda po prvýkrát vznik choroby AIDS, keď ešte nemala ani názov a neexistoval na ňu žiadny liek. V Klarinej kapitole sa zase zaoberá kúzelníctvom, nadprirodzenými schopnosťami, prepojením medzi inými svetmi... Pri Varji načŕta život s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Nájdete tu aj veľmi vlažne spomínanú rasovú diskrimináciu.     

„Na jednej strane sa zdá, že človek stratu nikdy neprekoná, na druhej je tu možnosť, že sa mu to podarí: je to absurdné, javí sa to ako zázrak, veď prežitie ním napokon vždy je.“

Autorka miestami používa aj vulgarizmy a príbeh tak pôsobí autentickejšie, reálnejšie. V podstate nebudete mať vôbec taký ten pocit, že čo za hlúposti píše. Alebo, že to nemôže byť reálne. Naopak, tak vás opantá, že začnete veriť, že niečo také je skutočne možné. Vlastne sa začnete zamýšľať nad životom a smrťou. Nad osudom. Budete cítiť mysterióznu atmosféru, ktorá je až priam vhodná na toto ročné obdobie.

Táto kniha je veľmi krásne napísaná, odkrýva skutočné životné hodnoty, zmysel života. Verím tomu, že si ju budete chcieť prečítať ešte niekoľkokrát, tak ako ja. Myslím si, že toľkokrát, koľkokrát túto knihu prečítate, objavíte v nej niečo nové o živote a jeho tajomstvách. Tak ako je to napríklad pri Malom princovi. Skutočne odporúčam knižku Nesmrteľní, v ktorej sa poukazuje aj na to, že život si netreba vypĺňať čakaním na to, že sa jedného dňa skončí.        

Za recenziu ďakujeme Martine Pinkovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @matine.knihy