Isabel Allende: Dcéra šťasteny

Hlavnou hrdinkou Dcéry šťasteny je Eliza Sommersová. Ako mnoho z autorkiných hlavných postáv, aj ona je, zozačiatku, dieťaťom neurčitého pôvodu, osvojené rodinou, v prípade Elizy sú to súrodenci Sommersovci, od ktorej sa výrazne odlišuje svojím správaním a najmä schopnosťami, ktorými sú Allendovej hrdinky príznačné. Eliza je vychovávaná svojou, síce neoficiálne, ale predsa len adoptívnou matkou, Miss Rose a indiánskou pestúnkou, Mamou Fresiou. Kým sa ju Miss Rose snaží viesť cestou upravenej, distingvovanej a pokornej mladej dámy, Mama Fresia ju učí kuchárskemu umeniu, tradičným receptom a liečeniu bylinami. V upätej domácnosti súrodencov je jedinou „päsťou na oku“ ich brat John, prísny kapitán, vďaka ktorému Eliza stretne svoju lásku, Joaquína Andietu, ale aj nenápadného spoločníka, čínskeho lekára Tao Čʼ-ena. Číňan a vdovec, prichádza do Čile pod vedením kapitána Johna, sprevádzaný duchom zosnulej manželky Lin. Ani len vo sne netušil, že mu mladá a divoká Eliza, v ktorej vzbĺkla láska k chudobnému Joaquínovi, zmení život raz a navždy. Po tajomnej dohode spoločne, spolu s ostatnými cestujúcimi zachvátenými „zlatou horúčkou“, odchádzajú loďou do San Francisca. Eliza tajne, v podpalubí, Tao Čʼ-en ako lodný kuchár a lekárnik. V San Franciscu miesto mesta hojností posypaného zlatým práškom úspechu na nich čaká krutá realita, ktorej sa čoskoro stanú súčasťou a zažijú ju i mimo mesta, najmä Eliza, ktorá od Tao Čʼ-ena odchádza v mužskom prezlečení, aby hnaná spaľujúcim ohnivého citu našla Joaquína a zistila, či ho naozaj ešte miluje. Pridáva sa k ostatným ľuďom mieriacim k zlatým žilám a snaží sa prežiť. Akokoľvek, napríklad aj hrou na klavíri v pojazdnom verejnom dome. Elizino putovanie je obohatené o reálie, ktoré čitateľovi priblížia kontúry vtedajšej podoby, samozrejme, Čile, ale najmä San Francisca a jeho okolia plného prisťahovalcov, zbohatlíkov, nešťastníkov ženúcich sa za zlatom, farmárov, prostitútok a banditov.

V poslednej vete prvého odseku som použila niekoľko slov priamo súvisiacich s ohňom. Nie iba kvôli obálke, ale aj tomu, že oheň, v rôznych podobách, je významným elementom a často i spúšťačom udalostí výrazne meniacich dovtedajší život románových postáv. Keby niet vášnivej noci Elizinho otca, ktorý bude v románe neskôr odhalený, s mladou Čiľankou, nebola by Eliza. Keby niet ohňostroja iskier medzi Elizou a Joaquínom pri ich prvom stretnutí, nezrodí sa láska, kvôli ktorej je Eliza schopná obetovať čokoľvek, od komfortu, cez vlastné zdravie. Keby niet „zlatej horúčky“, možno by Joaquín zostal s Elizou a ona by nemusela v najväčšej tajnosti utiecť od adoptívnej rodiny, podplatiť Tao Čʼ-ena a odísť s ním na lodi do Kalifornie. Keby niet horúčky, ktorú Eliza dostala na lodi, možno by sa nikdy nebola bývala zblížila Tao Čʼ-enom  a nikdy by sa neboli bývali stali takými blízkymi spoločníkmi a priateľmi, ako sa stali potom. A keby niet okúzľujúceho čilského ohňa menom Isabel Allende, asi by nás ani nepostihla taká čitateľská horúčka k čilskému magickému realizmu.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram: @theartcticlass