Emma Daviesová – Knižný klub slečny Lucy

Dielo z jej dielne Knižný klub slečny Lucy je príbeh samozrejme o Lucy, ktorá pracuje ako knihovníčka. Táto práca jej neprináša to, čo chce. Jedného dňa by chcela napísať svoju vlastnú knihu. Nikto o tom nevie, ale sny sa vraj majú plniť. A to nie len jej. V jej okolí stretáva Hattie, Liu, Oscara a Calluma. Všetci z týchto ľudí majú vlastné sny, avšak nikomu sa ich nedarí splniť. Všetci majú jedno spoločné, navštevujú Knižný klub slečny Lucy. Nie je to obyčajný klub, kde si čítajú knihy a rozoberajú dej príbehu. Je to taká terapia, kde sa všetci stretávajú a okrem kníh vedú rozhovory o sebe, o svojich problémoch. Lucy má potrebu všetkým pomôcť, no dôležité je, aby pomohla sebe.

Poslúchne rozum alebo srdce, aby sa dopracovala k šťastnému koncu, po ktorom túži?

Už pri prečítaní popisu knihy, človek má pocit, že táto kniha bude skvelá. Tiež som si to povedala a keď som videla obálku knihy, rozhodla som sa ju prečítať hneď. No pri začiatku knihy som sa nevedela sústrediť, nevedela som si spojiť kto je kto a o čom táto kniha bude. No keď knihožrút tomu venuje čas a začíta sa do knihy poriadne, nedá sa ovplyvniť okolím zistí, že má niečo do seba. Možno práve to rozdelenie knihy trošku komplikuje, kým sa človek zorientuje, kým to číta. Kniha je rozdelená do niekoľkých kapitol. Každá sa venuje jednému z ľudí, ktorý navštevuje knižný klub, avšak všetky kapitoly sú navzájom prepojené, ako aj priateľstvo medzi nimi. Každý jeden z nich má nejaký problém, čo vytvára niekoľko príbehov s niekoľkými zápletkami, čo tomu dodáva šmrnc. Každý problém chce Lucy vyriešiť, hoci nie sú príjemné. To, či sa to Lucy podarí sa knihožrút dozvie až na úplnom konci a keďže je to jeden z tých kratších príbehov, ktorý má len 300 strán, k záveru sa dostane veľmi rýchlo. Je zaujímavé čítať knihu o knihe, ktorú číta. Možno to znie zvláštne, ale koniec koncov, hoci ma začiatok knihy veľmi nechytil, hodnotím túto knihu veľmi dobre.

Za recenziu ďakujeme Mimke Fornadeľovej.