! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Eva Borušovičová: Do plaviek

Do plaviek nie je kniha o chudnutí. Nie je ani o cvičení. Je o odvahe, o radosti, o láskavosti.“

Čítam ju postupne, kapitolu po kapitole, ale môžem si ju otvoriť kdekoľvek, aby mi prezradila múdrosť, radu, ktorú práve potrebujem k nasmerovaniu mojich myšlienok do správneho smeru. Je to kniha krátkych a dlhých textov, ktoré Eva Borušovičová publikovala počas siedmych rokov v denníku SME alebo v magazíne Madam Eva.

Priznám sa, že sa aj hanbím za to, že som nečítala jej rubriku, nepoznala som ju, no verím tomu, že všetko má svoj správny čas a kniha mala prísť ku mne presne teraz.

Kľudne by som ju prirovnala ku kultovej Carrie Bradshaw, mohla by táto kniha byť kvalitná predloha k slovenskému seriálu. V jednej časti by sa riešila otázka dojčenia na verejnosti, v druhej časti „free hugs“ alebo pozitívum bordelárstva. Je veľa vecí, ktoré nás robí dámou, a táto kniha aj niektoré body vymenuje- presne 59.

Autorkin štýl je ľahký, odkazuje na udalosti z bežného života, uvádza aj príklady z výskumov odborníkov.

 Je to moderné ženské hygge, plná hlbokých myšlienok a právd, ktoré nosíme v sebe a ktoré si občas musíme pripomenúť.  Nemusíme „cestovať do titulov“ z dánska, alebo z Japonska, máme kvalitných slovenských autorov, ktorí vedia správne zvolenými zoskupeniami slov pohladiť našu dušu. Kniha je vhodná pre každú vekovú kategóriu, či už máte 14, 33 alebo 50. Je to autorkin odkaz pre seba samú v mladosti. Požiadali ju totiž, aby napísala správu vo fľaši pre svoje mladšie ja. Krátky odkaz by znel takto“ Usmievaj sa a neboj sa“, ak by však mohla použiť dlhší odkaz, tak by ňou bola táto kniha. A to si treba vážiť, toto gesto, pomoc ženy ženám. Lebo v „pekle je zvlášť miesto“ pre tie z nás, ktoré si nepomáhali. J

 Sebavedomie je to, čo nás ženy robí šťastnými. Môžete si povedať že je to klišé, ale vadí to? Mne nie! Náš život niekedy pripomína húsenkovú dráhu, preto potrebujeme takéto knihy, silné objatia a zabudnúť na to „čo by povedali iní ľudia“. 

Ďakujeme za recenziu Erike Mezeyovej.

← Predchádzajúci blog

Dominik Dán: List zo záhrobia

Nasledujúci blog →

Christine Féret Fleury: Dievča, ktoré čítalo v metre