! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Frank Westerman: Čistá biela rasa

Aj v tejto knihe Čistá biela rasa sa Westerman venuje problematike rasizmu, fenoménom nadradenosti a čistoty rás, ale z trochu netradičného uhla pohľadu. Prostredníctvom genetiky a koní, konkrétne špeciálneho plemena lipicanov, ako inak, bielej farby. Lipicanské kone patria k najstarším druhom koní v Európe a pre svoju výnimočnosť, najmä fyziologickú, sa stali obľúbenými u ľudí vyššieho postavenia. Kedysi sa šľachtili vyslovene pre potreby vyššej vrstvy alebo významných politických predstaviteľov. Mať lipicana znamenalo mať klenot. Avšak vyšľachtiť plemeno temer dokonalé, je dlhý proces, ktorý nie je neznámy len koniarom v žrebčínoch s lipicanmi, ale aj rôznym vedcom, snažiacim sa o genetické modifikácie rôznych druhov a dosiahnutie absolútnej čistoty, vrátane tej ľudskej. Nejeden takýto „bádateľ“ sa počas rôznych režimov a diktatúr snažil o vytvorenie úplne čistej rasy, s odstránením akýchkoľvek nuáns. Autor nás prevádza históriou týchto majestátnych zvierat, pátrajúc v archívoch rôznych žrebčínov, spoznávajúc majiteľov súčasných i bývalých a odkrývajúc tak stránky dejín z inej perspektívy. Z konskej. Koľkokrát museli žrebčíny evakuovať, pretože vzácne plemeno ohrozovali vojny, koľkokrát ich počas náročných
presunov prepadli, kone odcudzili a koľkokrát sa im podarilo zdevastované stajne obnoviť a žrebčíny nanovo vybudovať. Lipicany nesymbolizujú iba čistotu a veľkoleposť, ale aj nesmiernu silu a energiu, atribúty, ktorými sa chcel pýšiť nejeden vodca. A ktorými chcel, aby oplýval aj jeho národ pod ním. Pokusy, uskutočňujúce sa v tajných, i verejných
laboratóriách, ktoré mali zmeniť chod sveta a pretvoriť ho na obraz jednej ideológie, či presvedčenia, boli mnohokrát sprevádzané zástupmi obetí „vedy“, zvieracích i ľudských.

Tieto pokusy nezostali iba pri vedcoch, počas Hitlerovej vlády sa zaviedli experimenty na muškách k povinným súčastiam vyučovania na školách. Genetickú modifikáciu a „výrobu“ čistého druhu sa snažili mnohí „mocní“ infiltrovať do hláv prostredníctvom „neškodných“ prírodovedeckých cvičení... A potom túto prax aplikovať aj v reálnom živote. Segregovať
druhy na čisté a nečisté. Na čisto biele a tie iné, tie defektné.

Na druhej strane tejto mince stojí presný opak, zvláštny vzťah človeka fascinujúceho zvieratami a jeho vzťah k nim, ktorý nás primäl k tomu, aby sme sa o ne starali, šľachtili ich, žili s nimi, vzdávali sa celých majetkov, len aby sme vlastnili ten „vyvolený“ druh, plemeno. Vodcovia neboli výnimkami, Hitler mal svojho vlčiaka, Mussolini kone... Až by k nim človek možno aj priradil spojenie milovníci zvierat... Ale boli naozaj milovníci? Alebo len potrebovali „nemú tvár“, ktorá by ich nesúdila, prehliadala ich náturu a skutky, slepo ich milovala a dodávala im pocit, že sú niekým? To už sa nedozvieme, ale môžeme o tom rozmýšľať.

 

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej.

Viac o knihách, si viete pozrieť aj na jej instagrame: @theartcticlass

← Predchádzajúci blog

Gary Goldschneider: Astrológia pre teba a pre mňa

Nasledujúci blog →

Niccolò Ammaniti: Anna