Gard Sveen: Medveď

Kniha začína pomerne tradične pre detektívky, vraždou a následne nájdením tela náhodnou osobou, v tomto prípade Poliakom na rybách v Enebakku. Ibaže tuto telo nepatrí, už spomínanému, Storholtovi, ale, zatiaľ, neznámej žene v ovčom kožuchu. Na miesto prichádza detektív Bergmann a na prvý dojem jednouchý prípad nájdenia dávno stratenej mŕtvej dcéry nórskeho páru sa mení na zložitú, stále živú zápletku započnúcu počas studenej vojny. Do celého prípadu sa zamieša aj osoba z nórskej tajnej služby, čo všetko ešte viac skomplikuje. Z nájdenej ženskej mŕtvoly sa vykľuje bývala plavkyňa z východného Berlína a špiónka pre Rusko, Christel Heinzelová. Pre Bergmanna je zaujímavá nielen tým, že sa z neznámych dôvodov, napriek poníženiu a perzekúcii, ktoré na ňu čakali v domovskej krajine, do Nemecka vrátila, no najmä jej neobjasneným vzťahom s mužom známym pod menom Bjørn, čo v preklade znamená medveď. Pozadie ich tajného mileneckého vzťahu a jeho nečakaného krachu zostáva pre Bergmanna záhadou, až kým si nezačne spájať informácie z útržkov informácií, ktoré mu neochotne odovzdávajú rôzne, i vysokopostavené osoby. Záhadná a pre vyšetrovanie kľúčová postava Medveďa sa urputne snaží byť utajená rôznymi stranami, hádžucimi vyšetrovateľovi polená pod nohy. Avšak Bergmann je detektív vytrvalý, s chladnou hlavou a navonok so stoickým pokojom, ktorému neunikne ani jeden detail vo výpovediach zainteresovaných osôb.

Kapitoly z roku 2016, z času aktuálneho pre vyšetrovanie, sa striedajú s tými z rokov sedemdesiatych, kde sa čitateľovi naskytne bližší pohľad do zákulisných intríg, dohôd a zrád v radoch tajných služieb Ruska aj Nórska. Za veľké plus tejto knihy považujem Sveenov spisovateľský štýl, vecný, objektívny a zároveň pútavý. Tajomstvá odhaľuje postupne, často sa dajú prehliadnuť medzi riadkami a čitateľa dokáže udržať v neistote dlhšie, ako by sa dalo čakať. Čo sa týka samotného hlavného hrdinu, Tommyho Bergmanna, jednoznačne patrí k mojím obľúbeným postavám vyšetrovateľa. Vo svete brilantných „sherlockovských“ detektívov je Bergmann práve tým realistickým elementom, bez pozlátka temer absolútnej dokonalosti. Tým nechcem znevážiť postavu Sherlocka Holmesa a ani jemu podobných, ale je veľmi príjemné naraziť na vyšetrovateľa, ktorý naozaj odzrkadľuje skutočné správanie bežného človeka a chyby mu nie sú cudzie.

Za recenziu ďakujeme Barborke Tatierskej. :)

Instagram: @theartcticlass