Kníhkupectvo PANTA RHEI na skvalitnenie služieb používa cookies podľa pravidiel, ktoré sú Vám k dispozícii v Obchodných podmienkach. Ďalším používaním stránky s uvedenými pravidlami súhlasíte.

Osobný odber už na 36 miestach po slovensku

Gellert Tamas: Laserový muž

Autor: Andrea Gálová, 6. novembra 2018
thumbnail
Foto: Andrea Gálová

„Prízrak nazývaný laserový muž. Lúč červeného svetla na oblečení a človek sa vrhá k zemi alebo uteká preč. Niekde v tieni sa totiž skrýva laserový muž. Alebo sedí v aute a pátravo hľadí do tmy. Skúma, či nie ste prisťahovalec, pre istotu tmavej pleti.“

Najsilnejšie príbehy píše vždy život. Niekedy je smutný, inokedy veselý. No vie byť aj nespravodlivý a krutý. Určite si nejeden z nás spomína na tragédiu, ktorá postihla Nórsko v nedávnej minulosti. Na vyčíňanie vraha a šialenca Andersa Breivika. Jeho vzorom bol práve muž, ktorého príbeh vykresľuje Gellert Tamas v románe, Laserový muž.

„Muž sa rozhodol zabíjať. Nebolo to prvýkrát. Tak ako hyena pološialená od hladu ňuchajúc hľadal svoju obeť.

Je rok 1991. Štokholmom sa šíri strach a panika. Neznámy muž bezdôvodne strieľa laserovou ostreľovacou puškou na ľudí. Obete spája len jeden spoločný znak. A to nešvédsky vzhľad. Iná farba pleti. Nikto nikdy nevie, kde znovu udrie a kto bude jeho ďalší cieľ. Udalosti začínajú vyvolávať nepokoje a  ignorantský prístup spoločnosti voči rasizmu sa začína pomalými krokmi meniť. Dovtedy populárna strana Nová demokracia stráca na svojej popularite a ľudia sa začínajú prebúdzať z dlhoročného bezohľadného sna. Kto je záhadný strelec? Prečo si vyberá práve prisťahovalcov tmavej pleti? Ako sa dokáže tak šikovne skrývať pred políciou? Bude jeho identita nakoniec odhalená a skončí sa horor v uliciach?

„Už nebolo návratu. Definitívne zavládla temnota.“

Gellert Tamas prináša príbeh ako z pera úspešného autora detektívok. No nejedná sa o fikciu. Je to tvrdý skutočný príbeh zo Štokholmských ulíc. Kniha zachytáva 2 rôzne pohľady. Na jednej strane život a zmýšľanie vraha Johna Ausonia. Pohľad do pokrivenej mysle zlomeného muža. Muža, ktorý mal svoje sny, plány, no zrútili sa mu ako domček z karát. Nasledujeme cestu, ako sa zo šikovného, komunikatívneho, spoločenského chlapca stáva uzavretý, dominujúci čudák bez cieľa. Kniha obsahuje aj samotné výpovede vraha, čo vyvoláva ešte väčšie zimomriavky. Ľútosť plynulo prechádza do opovrhovania a zlosti.

„Cítil som, že.. že to nie je fajn. Nebolo to ľahké. Ťažko opísať emócie pred stlačením kohútika. Pociťoval som obrovskú nechuť, všetky moje inštinkty a zmysly mi vraveli: nerob to. Bolo to náročné...ale už som sa rozhodol. Bol som presvedčený, nechcel som, ale cítil som, že musím. Nakoniec sa mi to podarilo, vystrelil som a uvedomil si, že som práve urobil rozhodujúci krok, že som zlý človek, neviem ako to mám opísať...skrátka som spravil krok zlým smerom.“

Na druhej strane je však ponúknutý aj obraz pochybenia celej spoločnosti. Keď človeka s neskrývanou agresivitou, mnohými priestupkami a návštevami psychiatrie naučia na vojenskej službe ovládať zbrane. Rovnako nedostatočné riešenie jeho zlyhaní a napadnutí. Celý dej je popretkávaný postupmi vyšetrovania a myšlienkovými pochodmi odsúdeniahodného človeka. Jeho činy sa ospravedlniť nedajú. No vychovala ho nenávistná spoločnosť. Kde Švédi boli povýšení nad ostatných obyvateľov tvoriacich krajinu. Kde byť prisťahovalec znamenalo menejcennosť a nezáujem. Kde čierne vlasy Johna Ausonia ho delili od toho, byť šťastným. Stať sa skutočným Švédom. Byť omilosteným od pohľadov a odsudzovania.

„Slovo imigrant bolo synonymom parazita, označovalo človeka, ktorý sa o seba nedokáže postarať, z ktorého sa nikdy nič poriadne nestane. Prisťahovalec bol čisto negatívny pojem.“

Odsúdiť jednotlivca je jednoduché, no treba sa vždy pozrieť hlbšie. Čo predchádzalo tejto ceste zla. A to prináša kniha Laserový muž. Nefalšované pocity, skutočné udalosti, reálne postavy, minúty neistoty a zdesenia. Opäť raz silný pútavý  príbeh.

„Obrázok prisťahovalca, bohužiaľ, nie je pozitívny, stavia na stereotypoch o násilí, kriminalite a nezamestnanosti. Najväčším problémom týchto stereotypov je, že tí ktorí sú zaradení a označení ako prisťahovalci, na seba časom tiež začínajú pozerať očami pozorovateľov. Človek samého seba odsúdi z perspektívy iných a napokon sa vníma ako neúspešná čierna huba. Tento proces je, bohužiaľ, omnoho nebezpečnejší ako rasizmus či nacizmus.“

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.

 

Produkty