Gogoľ Nikolaj Vasilievič: Mŕtve duše

Nikolaj Vasilijevič Gogoľ má na svojom konte nespočetné množstvo dnes už kultových diel. Mojou osobnou najobľúbenejšou trojicou je Ženba, Revízor a práve Mŕtve duše, ktoré vyšli v atraktívnom vydaní pod hlavičkou Slovartu. Román o mŕtvych nevoľníkoch, ktorí sú na papieri stále živí, je klasikou a dovolím si povedať must-read dielom, ktoré je nadčasové aj po toľkých rokoch. Gogoľova kritika cárskeho Ruska si stihla podmaniť milióny čitateľov na celom svete, a pokiaľ vás doteraz obchádzala, mali by ste tento veľký rest čo najskôr napraviť.

Mŕtve duše predstavuje označenie pre nevoľníkoch, ktorí sú síce mŕtvi, ale pokiaľ sú zapísaní v oficiálnych dokumentoch, predstavujú statkárov majetok, s ktorým je možné ďalej obchodovať. To využíva prefíkaný Čičikov, ktorý ich vykupuje a následne dáva do hypotéky, aby za nich získal oveľa viac peňazí ako do nich pôvodne vložil. Toto Gogoľove dielo ale nie je povrchným príbehom o podvodníkovi, ktorý baží po lepšom živote. Ide o mnohovýznamovú symboliku, ktorá, pokiaľ viete čítať medzi riadkami, vás nesmierne obohatí a ešte dlho po prečítaní knihy prinúti zamýšľať sa nad textom.

Gogoľ si berie na paškál niekoľko dôležitých tém. Túžbu po peniazoch, citeľnú u takmer každej postavy románu, pretože peniaze sú najspoľahlivejším spôsobom, ako sa dostať na výslnie a uniknúť neľahkému osudu. Ruka v ruke s ňou prichádza skúposť, a to v rôznych štádiách, často kontraproduktívna (viď. Pľuškin). Tam, kde sú peniaze a túžba po moci, nesmie chýbať korupcia, ktorá bola určujúcou zárukou úspechu bez ohľadu na to, ako tvrdo, poctivo a kvalitne pracoval. Ústrednou témou románu je nevoľníctvo - Gogoľovi išlo najmä o rozvoj Ruska a v nevoľníctve videl prekážku, ktorá predstavovala brzdu pokroku.

Ak by som mal Mŕtve duše zhrnúť do jednej vety, napísal by som, že ide o jednu z najlepších spoločensko - politických kritík, aké kedy uzreli svetlo sveta. Ak uvážim, akými všetkými odhaleniami a kauzami je slovenská spoločnosť v posledných mesiacoch svedkom, Mŕtve duše prišli na slovenský knižný trh v tom najlepšom možnom čase. Miestami som mal pocit, že Gogoľ sledoval titulky našich médií, prípadne stál na námestiach v čase, kedy sme sa spamätávali z vraždy novinára a jeho snúbenice. Úspech Mŕtvych duší spočíva v nadčasovosti a v tom, že obyvatelia ktorejkoľvek krajiny sa môžu nájsť v konaní jeho postáv. Žiaľbohu.