Gwendolyn Clare: Inkoust Kov a Sklo

Druhá dejová linka sa opiera o vlastnosti ľudí, respektíve v knihe označených ako "šialenci".
Spomenutí šialenci disponujú určitými schopnosťami, ktoré sa v nich od malička vyvíjajú - buď sa
zaradia ku skriptológom (ku ktorým patrí aj Elsa), mechanikom alebo alchymistom. Zaradenie je
jednoduché - skriptológovia píšu knižné svety, mechanici ovládajú techniku a alchymisti majú blízko ku
vedám ako fyzika, chémia, medicína a podobne. 
Elsa sa v ramci svojej bezpečnosti dostane do kontaktu s mladými ľuďmi, ktorí patria taktiež k
obdareným a spoločne sa rozhodnú nájsť Jumi a zachrániť svet.


Keď som sa rozhodla, že si knihu prečítam, netušila som, že kniha bude až tak nápaditá. Anotácia
toho veľa neponúkla a tak som zostala milo prekvapená, akým smerom sa dej uberal a aké netradičné
udalosti a neobyčajný svet kniha ukrýva. Knihy s témou obdarených výnimočných ľudí som už
prečítala viacero, no aj toto spracovanie ma dokázalo zaujať. Autorka vytvorila pre postavy zvláštne
schopnosti, ktoré sa jej podarilo aj obhájiť a neboli len umelo deklarované. Skutočne mali svoju pointu
a postavy ich využívali podľa svojich možností. 


Z hľadiska sveta nemám autorke čo vytknúť, páčilo sa mi. Bohužiaľ ma príliš neupútal samotný
autorkin štýl písania, ktorý pozostáva z veľkého množstva opisov. A to je pre mňa kameň úrazu.
Možno by som ho dokázala ignorovať, no nepomáhali tomu ani hluché miesta či nadmerná tzv. knižná
vata. Kniha má síce 304 strán, no deju v nej je oveľa menej, všetko naťahujú len nič nepodávajúce
scénky, ktoré nie sú prínosom ale skôr príťažou. Myslím si, že hlavne kvôli týmto nedostatkom som
knihu čítala viac ako mesiac a to hovorí za všetko...


Ďalší kameň úrazu vidím aj v tom, že prvú polovicu knihy sa nedeje takmer absolútne nič. Elsa len
vymýšľa akési riešenia na nejasné situácie a vlastne proti všetkému protestuje. Od druhej polovice
nastáva určitý posun v deji. Začína sa objavovať akcia, nastáva aj určitý progres v rámci pátrania a
celkovo sa postavy viacej dostávajú do fyzického ale aj psychického pohybu. Dej sa presúva aj na iné
miesta a vďakabohu za už raz spomenutú akciu a s ňou spojené napätie. Maličkou chybičkou krásy
boli aj pri akcii opisy a dokázali naozaj pokaziť aj moju maličkú radosť z posunu vpred. 
Na záver ešte čosi k postavám. Inkoust Kov a Sklo je YA, takže rátajte s tým, že postavy nie sú príliš
vyspelé. Majú charakter primeraný svojmu veku - vystupujú dospelo, no typicky detsky dospelo, takže
nič prevratne premyslené. Často zveličujú svoje schopnosti, neuvedomujú si dôsledky a niekedy ani
svoje konanie. Ono by to až tak nevadilo, no k tým postavám som si jednoducho nedokázala
vypestovať akýkoľvek cit, ani k jednej. Inokedy postavy aspoň nenávidím alebo podobne, keď mi lezú
na nervy, no v tomto prípade tie postavy nič neponúkajú. Mne osobne prídu veľmi povrchne
spracované -  je tam istá linka ich charakteru, ale nie je viac rozvíjaná a to mi pri čítaní vadilo i
chýbalo. Vlastne sa o nich nič nedozviete. 

Inkoust Kov a Sklo je nápaditá kniha, bohužiaľ nie príliš dobre zvládnutá. Má svoje nedostatky, no
myslím si, že sa nájdu čitatelia, ktorým sa bude páčiť a siahnu aj po pokračovaní. Ja medzi nich
nepatrím, no každému sa páči niečo iné. :)

 

Za recenziu ďakujeme Knižným maniačkám. :) 

Instagram: @kniznemaniacky

← Predchádzajúci blog

Na konci naozaj obaja umrú: Adam Silvera

Nasledujúci blog →

Vychádza pokračovanie trileru Na smrť