Hanna Krallová: Srdcový král

U vydavateľstva Absynt sme už zvyknutí, že každá reportáž so sebou prináša silné príbehy obyčajných ľudí. Ich autentické výpovede a neupravenú pravdu. Zmes vlastných pocitov a dojmov. Inak tomu nie je ani v najnovšom príbehu z edície Prokletí reportéri, Srdcový král.

 Dokázali by ste pre svoju lásku obetovať všetko? Vytrvalo veriť a čakať, kým vám osud a vojna nedovolia byť opäť spolu? Varšavská židovka Izolda Regenbergová je ochotná pre svojho manžela obetovať všetko. Po tom, ako ho odvedú, prežíva hrôzy varšavského getta, väzenia Pawiak a koncentračných táborov. No nikdy nestráca nádej. Nádej, že ho zachráni z koncentračného tábora Mauthausen a budú opäť šťastne žiť ruka v ruke. Jej strastiplný príbeh, kde sa jej darí až zázrakom prežiť pod menom Marie Pawlická, vypovedá o jej živote nielen počas vojny, ale aj po nej. Dokáže nájsť a oslobodiť svojho manžela? Budú schopní zabudnúť na to, čo prežil?  Fungovať rovnakým spôsobom, ako tomu bolo pred odlúčením a stratami?

 „Manžel jde k ní. Obejme ji, pomalu, opatrně... Ona čeká. Za chviličku pocítím obrovskou radost, předpokládá. Určitě budu moc šťastná. Radost necítí. Není šťastná. Necítí nic, vůbec nic.“

 Hoc sa jedná o útlu knihu, ktorej prečítanie Vám zaberie len pár hodín, pocity z nej budú doznievať ešte veľmi dlho. Hlavnú úlohu hrá v prvom rade bezhraničná láska. Cit, ktorý Izolde nedovolí zomrieť. Akýsi pocit zodpovednosti za svoju druhú polovičku prežívajúcu ďaleko od nej. Vojna z nej robí miestami bytosť nehľadiacu na svoju hrdosť. Prežíva ako sa dá, aj napriek porušeniu mnohých morálnych zásad. Ale kedy sa vojna pýta, čo je dôstojné? Rozhoduje len moc. Je až obdivuhodné, ako dokáže fungovať v tak ťažkých časoch. To najpodstatnejšie, o čo nikdy neprichádza, je ľudskosť a viera. Schopnosť nájsť aj to najmenšie svetielko nádeje v krutých a bezradných okamihoch.

 „Pokusím se jim to (navzdory všemu) vyprávět: daimonion – útěk – nákladní vlak- a to, jak byla tenkrát šťastná. Že štěstí se dokáže člověka zmocnit i za absurdních okolností.“

 Napriek tomu, že existuje už príliš veľa výpovedí z koncentračných táborov, táto je iná. Prispela k tomu aj autorka Hanna Krallová, ktorá dokázala sformulovať fascinujúci príbeh jednej milujúcej ženy bez zbytočného plytvania slov a prehnaných emócií.

 „Představovala si konec války mnohokrát. Viděla sama sebe, jak stojí tváří v tvář gestapákovi nebo esesmanovi. Tomu, který jí nafackoval, protože se na něj dívala. Tomu, který jí věšel na hák. Tomu, který jí nedbalým pohybem ruky ukázal – vpravo. Viděla se, jak sleduje jejich strach a vyměřuje spravedlnost. Používala slov „vyměřuje spravedlnost“, ale… co by vlastně ta slova mohla znamenat? Měla by zabíjet? Osobně?

Za recenziu ďakujeme Andrejke Gálovej. :)

Jej fotky a časť recenzii nájdete aj tu: @anduskag.