Haruki Murakami: Počúvaj pieseň vetra, Pinball 1973
Hrdinovia oboch príbehov o osamelosti, posadnutosti a erotike sú bezmenný rozprávač a jeho priateľ Krysa, stojaci na prahu dospelosti. Aj pre tieto autorove rané prózy sú typické charakteristické znaky jeho neskorších kníh, ktoré sa vyznačujú až surrealistickým vnímaním reality.
Haruki Murakami je autorom, od ktorého som zatiaľ vždy prečítal všetko, čo som mal k dispozícii, a to bez ohľadu na to, či išlo o text vydaný v anglickom, českom alebo slovenskom jazyku. Samozrejme, tým, že slovenské, resp. české preklady prichádzajú k nám o niečo neskôr ako originály, resp. anglické texty, po väčšine prípadov je to, čo sa u nás prezentuje ako nová kniha niektorého zo zahraničných autorov, je pre mňa niečo, čo už mám dávno za sebou. No napriek tomu nikdy nevynechám príležitosť začítať sa do mne známeho príbehu opäť, tentokrát v inom jazyku, aby som jednak opätovne prežil príbeh hlavných postáv, a tiež preto, aby som zistil, akým spôsobom si naši prekladatelia poradili s originálnym textom.
Počúvaj pieseň vetra je prvou knihou tetralógie "The Rat", v preklade Potkan a vôbec debutovým dielom svetoznámeho autora vôbec. Po prvýkrát sa objavila v roku 1979 v jednom z vydaní magazínu Gunzo, jedného z najvplyvnejších japonských periodík, o mesiac neskôr už vyšla v knižnej podobe. Aby toho nebolo málo, v roku 1981 sa dočkala spracovania do podoby animovaného filmu a anglického prekladu, ktorý jej pomohol definitívne preraziť do sveta, v roku 1987. Pinball 1973 je druhou publikovanou Murakamiho knihou, súčasne ďalšou v rámci vyššie spomínanej tetralógie, vyšla v roku 1980. Prečo toľko faktov? Pretože Hon na ovcu, ktorý Murakamiho dostal do povedomia slovenského čitateľa, je treťou knihou celej tetralógie! Takže, pokiaľ ju, resp. jej autora chcete lepšie pochopiť, táto dvojkniha by vám rozhodne nemala uniknúť.
Nechcem príliš prezrádzať zápletku oboch príbehov, preto len uvediem, že v oboch prípadoch sa jedná o interpretáciu skutočných Murakamiho zážitkov zo študentských čias, resp. z obdobia, kedy ako autor pôsobil na voľnej nohe. Vy, ktorí autorovu tvorbu poznáte, viete, že obsah jeho diel nie je rozhodne prvoplánový, priam naopak - miestami komplikovaný, viac či menej filozofický, plný unikátnych myšlienok a pasáží hodných zamyslenia sa.
Asi nikoho neprekvapím, ak napíšem, že Murakami ani tentokrát nesklamal. Naopak, mňa osobne len utvrdil v tom, že je to spisovateľ par excellance, ktorý má zakaždým čo ponúknuť svojmu čitateľovi. Navyše, obe novely mi pomohli spätne pochopiť mnohé jeho myšlienky prítomné v ostatných dielach, obzvlášť v spomínanom Hone na ovcu. Samozrejme, mnohokrát je potrebné čítať medzi riadkami, no rozhodne to stojí za to. Napokon, nikto, kto chce pri knihe skutočne vypnúť, si Murakamiho neotvorí. Bolo by to rovnako nemožné ako považovať Forresta Gumpa za oddychovú rodinnú komédiu.
