Ned Vizzini: Niečo ako čistá depka
Craigova samovražedná epizóda ho dostane na psychiatriu, kde spoznáva ostatných dočasných obyvateľov kliniky – transsexuála závislého od sexu, dievča, ktoré si zjazvilo tvár nožnicami, či samozvaného prezidenta Armelia. Až tu sa ukáže, či Craig konečne dokáže čeliť zdroju svojej úzkosti.
K tomuto príbehu som sa najskôr dostal cestou filmu, ktorý ma, priznám sa, sám o sebe nijakým spôsobom nenadchol, ale ma ani neurazil. Z môjho uhlu pohľadu išlo skôr o priemernú jednohubku, ktorou skvelo vyplníte nejeden zimný večer, no zároveň nájdete ďalších 100 filmov, ktorými by ste ho pohodlne nahradili. Čo sa však nedalo filmu uprieť, bol zaujímavý príbeh, ktorý ste ako divák mohli prostredníctvom hlavných postáv prežiť. Preto som sa rozhodol, že dám šancu aj knihe. A neľutoval som. Naopak, knihu som si zamiloval, a to nielen preto, že je o tínedžeroch a rozoberá témy ako samovražda, sex či drogy, ale je nositeľom veľmi dôležitého posolstva.
Craig Gilner je tínedžer ako mnohí iní. Večne v strese, ktorý postupom času prestáva zvládať a prepadá depresii. Keď ho choroba doženie až k myšlienke na samovraždu, zavolá na tiesňovú linku a celú svoju rodinu dostane do šoku, keď sa prihlási na psychiatriu. Z ničoho nič sa tak ocitá v úplne cudzom prostredí plnom tínedžerov s problémami, o ktorých predtým nemal šancu vedieť dokopy nič. Život v skupine plnej skutočne rôznorodých osôb prináša so sebou množstvo nečakaných situácií.
Niečo ako čistá depka by mala byť povinnou literatúrou na školách, a to predovšetkým pre svoju aktuálnosť a rozoberanie, minimálne u nás tabuizovaných tém. Veľmi často počúvam (a aj sám vnímam), že najmä mladým chýba schopnosť kriticky myslieť, čítať, takpovediac, medzi riadkami a diskutovať o širokom spektre tém na úrovni, vedieť formulovať svoje myšlienky druhým. To, že ide o autobiografický počin povyšuje knihu ešte o stupeň vyššie. Jedna z najzaujímavejších kníh roka 2019. Jednoznačne.
